Létala jsem za sluncem

Keňa na začiatku 20. storočia.. Miesto, kde domorodý svet čiernych bojovníkov naráža na dekadentnú aristokratickú spoločnosť, a čas, keď lietajúce stroje budia úžas.

Biele dieťa uprostred čiernej Afriky. Malá divoška loviaca s domorodým kmeňom.To je Beryl, ktorú matka v útlom detstve opustila a nechala ju samotnú s otcom na konskej farme. Jeho nekonvenčná výchova učinila z Beryl odvážnu mladú ženu s divokou a vášnivou dušou, ale tiež s hlbokým pochopením pre krehkú rovnováhu prírody. Lenže aj to najdivočejšie nespútané dieťa musí raz dospieť, a preto jej život ukáže svoju horšiu tvár. Krach rodinnej farmy, jeden katastrofálny vzťah za druhým..
Beryl si hľadá svoju vlastnú cestu. Pri svojej povahe si vezme do hlavy, že bude robiť to, čo vie najlepšie: trénovať dostihové kone. Bude prvou ženou- trénerkou koní na svete.
V manželstve ale Beryl prehráva. Zvlášť, keď sa zúfale zamiluje do charizmatického lovca Denysa Finche Hattona, milenca slávnej barónky Blixenovej. Áno, tej Karen Blixenovej, ktorú preslávila kniha Spomienky na Afriku. Beryl hľadá svoje miesto a zemi. Ibaže ono vôbec nie je na zemi. Je v oblakoch. V kabíne lietadla. Učí sa ovládať stroj. Byť najlepšia. Preletieť nad Atlantik. Doletieť až ku slnku. Zlomiť osud.

Ja neviem. Táto kniha je pre mňa jedna z tých so štítkom "neurazí,nenadchne". Na pohodové čítanie je ako stvorená, ale ak máte radi akciu, nejakú nečakanú zápletku, táto kniha nebude pre vás to pravé orechové.Neviem čím to je, že sa ma titul ničím výnimočne nedotkol, či to je tým veľkým rozdielom rokov, keďže sa dej odohráva na začiatku 20. storočia, alebo tým,  že nepatrím ku skupine, kone, to je môj život.  Samozrejme, každý má iné záľuby a vkus. Kniha sa vám bude čítať príjemne, ľahko a to aj keď nie ste z Česka, ako ja.
Keby som ju mala bodovo ohodnotiť, dala by som je tak osem z desiatich. Naozaj, na tomto titule nevidím nič, čo by sa mi nejako výrazne nepáčilo, no neviem si ani vybrať niečo, nad čím by som si povedala, "Áno, tá kniha je tým dokonalá". Ale prirodzene, nemôže byť každá kniha moja obľúbená. Trošku ma udivilo, že celú knihu autorka píše o koňoch, ako sa Beryl o ne starala, mala vlastnú farmu, vyhrávala dostihy, a o tom hlavnom, o lietaní, sa píše len v štvorstranovom prológu, na konečných cca 50-tich stránkach knihy a v epilógu.

"Odniekiaľ zblízka zavyla hyena, vysokým a mocným hlasom, druhá jej odpovedala. Noc ma lákala. Zdalo sa, že sa teraz buď môžem vrátiť k Jockovi do jeho domu, zavrieť dvere a pokračovať v tom nezmyselnom manželstve, alebo sa môžem vydať nazdarboh do my a nestarať sa o to, čo bude ďalej."  

"Ide o to naučiť sa veci brať tak, ako prichádzajú, a naplno, nebrániť sa im, nemať strach, nesnažiť na ich uchopiť príliš pevne, či ich chcieť meniť."

Myslím, že je treba zmieniť fakt, že sa jedná o historickú fikciu, a tak nie všetky udalosti v knihe, spolu s rozhovormi, sa aj naozaj stali. To mi je trošku ľúto, lebo aj keď ste si mysleli, že čítate o niekom, kto s zapísal do dejín a mohli ste si povedať, že ste sa aspoň trošku priblížili k jeho životu, zrazu vám túto naivitu prekazila správa, že to nie sú ozajstné udalosti, ktoré sa stali, ale že to čo čítate je len vymyslená fikcia postavená na reálnom živote známej osobnosti.

Za knihu veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Metafora.