pondelok 22. júla 2019

slnko a jeho kvety

6.5.2019
rupi kaur vytvorila kamarátku, ktorá s vami zostane, keď už všetci odišli. keď sa opona zatiahne a herci odídu. podá vám kvety a korunuje vás za najlepší výkon. je to skúsená kamarátka, ktorá vie, čo cítite a súcití s vami. je stále tu a neplánuje odísť. jej knihy sú príručkou, oslavou, výpoveďou. môžu vám pomôcť, môžete sa z nich smiať. nenúti sa. ak chcete, je tu pre vás, ale ak nie, je to v poriadku, neurazí sa. chápe, že niekedy to bolí až príliš a niekedy ste na tom fajn. život je sínusoida a bez záporných nie sú ani kladné čísla. ukáže vám iné pohľady a naučí vás niečo nové. povie ty za to stojíš keď o sebe pochybuješ v kúpeľni o tretej ráno. vďaka nej vieš, že nie si sama a že to čo prežívaš zažíval aj niekto iný a dostal sa z toho. neposkytuje ti instantnú pravdu o tvojom stave, ona opisuje ten svoj a ty sa vďaka tomu zamyslíš nad sebou. je to malý psychológ. pýta sa na odpovede oznamovacími vetami. jej zámerom je pomôcť ti cez samú seba. jediné, v čom je trochu negatívna je to, že si ju musíš kúpiť. a to doslova.

20.7.2019
pri jej knihách robím jednu zvláštnosť, za ktorú bývam mnohými kritizovaná. verím, že možno aj vami. obľúbené básne si označujem založením pravého horného rohu strany. pri tejto knihe to bolo ešte špecifickejšie, lebo horný roh som zakladala vo vzťahu, pravý dolný po rozchode. básne z horného aj dolného rohu som si dnes prečítala znova a potom aj zvyšok knihy. a je to krásne. nechcem tým povedať, že som sa ťažko vyrovnávala s rozchodom - čo bohužiaľ nepopieram - ale na to, aký má kniha dosah. som rovnaká osoba, v troch životných situáciách, ktorá siahla po tejto knihe. vždy to bolo kvôli niečomu inému a pre iný dôvod. neomrzela ma. a ak mi aj úryvok nesadol, zobrala som si z neho myšlienku na zamyslenie. to sa vám potom do tej školy kráča lepšie, keď máte nad čím rozmýšľať.

verím v to, že ak chcete, dokáže vám kniha pomôcť vo vašej situácii. ak chcete. no na to musíte uveriť. čiže otázka:

Uveríš v poéziu Rupi Kaur?


nedeľa 21. júla 2019

synonymum k slovu žiarliť

"A tak mi povedzte moja drahá... prečo stále len smútok oblieva vašu tvár?"

"Neviem, pani Dragová, sama sa snažím vylúštiť túto záhadu, už niekoľko mesiacov, ak mám byť úprimná." Smutne sa pousmeje.

"To nie je dobré, milá moja, takto si srdce odievať do tmavého závoja trúchlenia. Svoju peknú hlávku si trápite rôznymi problémami a potom nemôžete čakať, že sa usmejete, keď stále len nad niečím zlým premýšľate."

"Och nie teta, ja netrúchlim, to si zle nevykladajte, len som v poslednom čase trochu posmutnela."

"Agátka, nemyslím si, že to je zdravé takto vyzerať. Ešte z toho ochoriete. Veď naposledy som vás videla usmievať sa, ach, kedy to bolo, snáď ešte s Lucasom, tým darebákom. To som ale nechápala ten výstrelok, naozaj nie. Také ničomné chlapčisko, mohol sa dať ostrihať, veď ako vagabund vyzeral. Ale odvtedy už veľa vody pretieklo. "

Vyčítavo. "A to ste zabudli, ako vám skrine do bytu nosiť pomáhal? Pani Dragová, nemyslím si, že sa k nemu chováte spravodlivo, mali by ste prehodnotiť svoju mienku. Je to veľmi čestný a slušný chlapec, ochotný pomôcť, na to by ste mali myslieť. Veď on by nikomu ani vlások na hlave neskrivil, vždy bol láskavý a chápavý! A neupraveno pôsobil len vo vašich očiach, no môžem vám zaručiť, že nedostatky vo vzhľade úplne vyvažoval charakterovými vlastnosťami."

"Moja zlatá, a prečo ste sa s ním potom rozišli?"

"Bolo to veľmi komplikované." Posmutnie.

"Neverím, že by sa vytvoril problém bez riešenia. A vidíte, tvárite sa ešte horšie. Len mi nehovorte, milá moja, že v tom hrá rolu nešťastná láska! Aj keď, čo iné to v tomto svete môže byť, keď je to predsa len ten najsilnejší cit. Nebojte sa, nádhera moja, ja som si to tiež prežila. Je však jedno, koľko vám láska rozdá úderov - lebo verte mi, bude ich ešte veľa - záleží, koľkokrát sa zdvihnete a budete pokračovať ďalej. Na tom záleží!"

"Pani Dragová, ale keď on je taký dobrý a chodí s takou cundrou! Nemôžem sa na to pozerať, vždy, keď okolo mňa prejdú, potláčam slzy a karhám samú seba, že ma to trápi!"

"Agátuška moja, s tým už nič nenarobíme. Mali ste si dobre rozmyslieť, koho vo svojom živote chcete a koho nie, potom by ste sa takto netrápili. No, a že sa teraz ručičkuje s Klárou z Majánskej, je len jeho voľba. Ak ste si boli súdení, cestu k sebe si znovu nájdete. Predsa, čo ak sa pre vás objaví niekto lepší, hm? A možno aj vzhľadovo! Och dobre dobre, len mi tu neplačte."

"Teta, prečo ma to ale tak bolí?"

"Agátka, veď odpoveď poznáš. Kedy žiarlime?"

pondelok 10. júna 2019

ak by som mala jedno želanie

Dúfam, že sa tam znova nájde niekto, komu budeš posielať svoje polonahé fotky z kúpeľne. dúfam, že sa znova nájde človek, ktorému budeš posielať vtipné obrázky na rozveselenie. malé mačiatka a šteniatka na zlepšenie nálady. budeš mu oporou, keď to bude potrebovať. dáš mu objatie, ak bude mať v očiach strach a upokojíš ho. že tam zasa bude  niekto, na koho budeš s očakávaním čakať na zastávke a pri vychádzaní z busu ho obdaríš širokým úsmevom. niekoho, s kým sa to pivo bude piť jednoducho lepšie. bude tam niekto, kto ti bude chýbať a tvoje srdce sa bude bez neho cítiť osamotené. pri kom si uvedomíš, že svetlo sa dá nájsť aj v dobách temna, ak vieš prinútiť svetlo svietiť. dúfam že sa objaví ten človek, pri ktorom budeš mať zase ten pocit, že žiť je krásne. že rána majú zmysel. že konce nemusia byť vždy len škaredé. že na to, aby si bol šťastný nepotrebuješ materiálne veci. že nebyť okej je okej. že aj keď sa všetko zdá byť škaredé a tmavé, jeden úsmev vie spraviť krajší deň. prosím, zamiluj sa vtedy do svojho tela. znova. do vlasov, stehien, svojho úsmevu. choď s tým človekom na výlety, akcie. spoznávajte vašich kamarátov. milujte sa. začnite si užívať to my vo vašich slovníkoch. verte vo vás a užívajte si každú sekundu. buďte milí a chápaví. pomáhajte si navzájom. nezabúdajte, že vek je číslo a dôležitá je mentálna vyspelosť. robte spontánne výlety. tvorte spomienky. tešte sa z maličkostí. kreslite mandaly. robte dobré skutky bezdôvodne. uvarte si vege rizoto. alebo halušky. spravte si svoj vlastný do to list a celý ho splňte. pozerajte filmy s prstami prepletenými. buďte dlho do noci hore a hovorte si svoje životné príbehy. vytvorte si vlastnú knihu spomienok. zaznamenávajte minulosť a tvorte budúcnosť. buďte na seba dobrí. dôverujte si, prosím. buďte sami sebou, nebojte sa odhaliť svoju vlastnú osobnosť. nechajte sa viesť intuíciou. konajte najlepšie, ako viete. vytvorte si váš vysnívaný dom a pomenujte svoje imaginárne deti. nechajte toho druhého, nech vás niečomu priučí. zaznamenávajte si spomienky. buďte vďační za to, čo máte.
dúfam, že znova nájdeš človeka, s ktorým uveríš v lásku. budeš sa cítiť milovaný. šťastný. naplnený. ani si nevieš predstaviť, ako úprimne ti to želám. zaslúžiš si to. aj keď máš niekedy pochybnosti, ver, že na tomto svete je vždy minimálne jeden človek, ktorý ťa ľúbi. 

-odo mňa pre teba


nedeľa 14. apríla 2019

Kto si?

Každodenný stres, ktorý si ale vytvárame sami, priznávam. Neutíchajúce otázky zo strán iných človekov, že prečo, ako, na čo. klamanie v úprimnej konverzácii, spolu s otázkou, prečo je to dobré? Každodenne nás dokáže toľko vecí rozladiť, poblázniť, bolieť, že je veľmi ťažké si udržať úsmev na perách. Každú hodinu prijímame nové informácie, z každého jedného spektra a náš mozog si tie negatíva zapamätá skôr, než tie pozitíva. Viac-menej, je to dané. Obklopujeme sa negatívnymi ľuďmi, myšlienkami, vecami, ktoré v našom živote len zaberajú miesto a nie sú vôbec užitočné, v hlave nám neustále víria pochybnosti. Neveríme jeden druhému, pritom dôvera je to najkrajšie, čo si dvaja ľudia môžu dať. Avšak, častokrát ju ohýbame, takže prečo ju nezlomiť? Týrame samých seba pohľadmi do zrkadla, od ktorých sa odvraciame, lebo sme škaredí, tupí, nedokonalí. Hodnotíme porovnávaním s druhými. Snažíme sa vydržať veci, ktoré nám nie sú príjemné, aby sme prekročili komfortnú zónu. Ak chceme vidieť výhľad, treba obetovať bolenie nôh. 
Mnohokrát nevieme čo povedať, lebo to nedokážeme. Dakedy však musíme. Musíme sa prekonať, inak to nejde. Veď, čo by povedali ostatní, také jednoduché povedať pár slov na tej oslave, nie? A tie výčitky, urážky a škaredé pohľady. Neprajeme si, viac než dobré želáme zlé a ani si to neuvedomujeme. Dávame si nesplniteľné ciele, ktoré nás potom trápia. Od nás, pre nás.

Tak som sa prehrabávala medzi starými fotkami a našla som zopár odlišností, aj keď ide iba o polročný rozdiel. Keď som si našla frajera, prestala som sa fotiť pri bielej stene v kuchyni. Mám fotky z mojej izby, s ním. Som tam šťastná a usmievavá, ten úsmev je pravý. Na iných fotkách som ja a Dominika, na oslave pre Viki. Všetko ľudia, ktorí sú mi rodinou. Život sa hýbe plnými obrátkami, štvortaktný zážihový motor môže ísť kade ľahšie - ubieha to, mení sa. Za posledný polrok som si obrátila život o 180°. Mám veľa kamarátov, zážitkov a všetkého možného. Vlastne som veľmi šťastná osoba, možno najšťastnejšia - no nie vždy, a často všetko nie je také ružové a pekné. Nie, že by som si svoje šťastie neuvedomovala, skôr máva občas praskliny. Snažím sa preto učiť japonskému umeniu črepy zlepovať zlatom, ale nie je to ľahké, veď to poznáte.
Vlastne by som sa mohla vrátiť až do doby môjho prvého Svätého prijímania, veľa sa toho zmenilo. Nie len na úrovni môjho vnímania sveta, reality alebo túžob, lebo povedzme si, už to nie je len o tom: "Barbora mi povedala, že som krava!" Či je? Snáď nie. Keď sa tak nad tým zamyslím, život nám dáva veľké výzvy a možnosti a mnohokrát nie je až taký krutý, akým ho tvoríme. Zmenil sa svet od toho roku, keď som bola tretiačka na Základnej škole? Určite. Pocítila som to? Určite nie. Lebo objekty zostávajú, ľudia sa menia. A my s nimi.
Tak si predstavím tú malú Aničku, ktorá verila v Boha a v Božiu lásku a tešila sa, až raz bude veľká a príde ju niekto na Veľkonočný pondelok obliať. Je to vtipné, ako píšem o niekom, kým som vlastne stále, ale ten človek mi príde tak veľmi vzdialený a zabudnutý. Stále dúfam, že ma niekto príde obliať a stále verím v Božiu lásku. No určite nie sú tieto veci predmetom môjho myslenia.
 Len posledný polrok ma posunul dopredu tak, ako zatiaľ žiadny iný. Či už je to, budem sa opakovať, ponímanie sveta, hľadanie pravdy, rozlúsknutie medziľudských vzťahov alebo už spomínané nové zážitky, je úplne wau, že sa to dokázalo udiať. Že to naozaj ide. Lebo je to úžasné, že veci dokážu ísť aj správnym smerom, ak sa trochu snažíte. Ak dokážete vyjsť zo svojej komfortnej zóny a dovoliť veciam, nech sa dejú.

Stále sa bojím veľkých rozhodnutí, tých, ktoré ovplyvnia môj každodenný život. Kto nie? Problémy sa snažím riešiť od základov a dobrú náladu zbierať všade, kde sa dá. Snažím sa žiť podľa mňa, využiť príležitosti a neľutovať. Je ťažké byť samým sebou? Podľa mňa áno, ak si neveríte. Preto je veľmi dôležité budovať si zdravý vzťah sám so sebou. Koniec koncov, je to ten najdlhší vzťah, ktorý máme a kedy mať budeme. Úprimne, stále na tom nie som dobre, ale pracujem na tom. A ty?



pondelok 7. januára 2019

metro a kapry

Človek je ako kniha, môžete ju prečítať stokrát a aj tak nemôžete presne vedieť, čo ňou autor zamýšľal. 
- perfektný citát, ktorý vyjadruje podstatu týchto recenzií

Dievča, ktoré čítalo v metre 

Juliette sa každý deň vezie metrom po trase číslo šesť. Najradšej zo všetkého pozoruje tých, čo okolo nej čítajú. Starú dámu, zberateľa vzácnych vydaní, mladé dievča, ktoré sa okolo strany dvestoštyridsaťsedem vždy rozplače. Zvedavo a s nehou na nich hľadí, akoby ich čítanie, ich vášne, ich rôznorodé životy mohli tomu jej dodať trocha farby. To všetko až do dňa, keď sa rozhodne vystúpiť o dve stanice skôr a ísť do práce pešo po neznámej ulici...


Kniha bola fajn, určite áno, ale nezaujala ma. Dôkazom môže byť, že recenziu na ňu robím veľmi dlhý čas som samotnom prečítaní. To už niečo znamená. Príbeh mi prišiel viac sci-fi než realita, ale musím uznať, že niektoré dejové prvky boli veľmi vydarené. Ak ste oddaný čitateľ, kniha vám vyčarí úsmev na tvári a budete mať príjemný pocit, lebo sa v nej nájdete. Miestami mi prišla ako rozprávka, miestami ako seriózne čítanie - záleží na vás, ako sa ju rozhodnete brať. Celkovo - pôvabný dej s jednoduchým koncom. Mohla by som o nej písať viac, ale viete, tento titul je prototypom oddychového čítania. Neurazí, nenadchne, poteší. Je to taký mŕtvy bod, kedy nevstanete so vzrušením v tvári zo stoličky, ani sa nerozplačete, či neskríknete yeah!. Light. Doslova.
Ale ja potrebujem hromy-blesky, nie diétnu kolu.

Úřad pro zahrady a rybníky

Na březích japonské řeky Kusagawa leží chudá vesnice. Je domovem muže s výjimečným talentem. Rybář Kacuró ovládá umění lovu nesmírně vzácných kaprů. Zásobuje jimi císařský dvůr a díky tomu zajišťuje obživu pro celou vesnici. Jednou však při práci utone v rozvodněné řece. Na dalekou a náročnou cestu ke dvoru se s posledním úlovkem musí vydat mladá a nezkušená vdova Mijuki... Román od nositele Gouncourtovy ceny přináší působivé, historicky věrné líčení Japonska 12. století, v celé jeho krutosti i kráse.

Akože neviem, ako to mám hodnotiť. Naozaj nie. Zvlášť po zistení, že autor na knihe pracoval 12 rokov a ja len krčím obočím v štýle what the fuck? Nechápem to, naozaj nie. Asi ani podstatu deja, celkový meaning a to, prečo som vo výsledku knihe venovala toľko času. Asi to bude zapríčinené diskusiami a rozoberaním diel na hodinách slovenského jazyka, ktoré vás naučia aj z obyčajného kýchnutia urobiť charakterovú črtu. Snažila som sa v knihe hľadať hlbší zmysel, lebo to tak mám už zautomatizované, symboly v slovách a metafory v činoch - chápete, myslieť medzi riadkami. A nič. Vôbec nič. Stále žiaden meaning, hlbší zmysel, ani ten čas. Iba ma to donútilo rozmýšľať nad tým, čo by som dokázala za tie hodiny stihnúť a div ma tu netrafil šľak.
Viete, ja toho v poslednej dobe mám trochu viac a tak sa to určito na mne prejavuje. Prepáčte.
Viete, asi mi táto kniha nič nedala.
Lebo (viete), občas to proste jednoducho nevyjde.
A ak mám byť úplne úprimná, lebo mám pocit, že v recenziách by človek  taký mal naozaj byť, knihu si neprečítam znova a budem sa ju snažiť posunúť. Pre mňa bol príbeh jednoducho silený. To je to správne slovo. Autor používal slová, ktorým som vôbec nerozumela a až, keď som počítala strany do haleluja konca knihy, som narazila na slovníček s vysvetleniami. No viete, ten vám je už ale pri posledných päťdesiatich stranách trochu zbytočný. Neviem, čo sa autor snažil knihou vyjadriť, čo je asi najväčšie mínus. A do Kusagawy, fakt ma to štve!   

streda 15. augusta 2018

Pán tieňov

Pocity: ako vždy po dočítaní Cassandry Clare. Chcete ma zabiť? 

Pretože úplne honestly, a teraz dávame bokom hocijakú úctu či niečo podobné, reálne rozmýšľam, či je dobrý nápad čítať knihy od Clary aj naďalej. Ten extrémny príval nespravodlivosti, hnevu a zúfalstva, no, myslím, že každý po dočítaní zažíva niečo podobné. Ale vážne, stojí mi tých úžasných päťsto strán za taký krutý koniec a trápenie seba samej kvôli osudu postáv na minimálne ďalšie tri dni? Stojí mi to za to? Napíšte, že áno, prosím.

Mladá tieňolovkyňa Emma Carstairsová pomstila smrť rodičov, no nedokáže nájsť pokoj v duši. Jej priateľstvo s Julianom Blackthornom totiž prerástlo v obojstrannú náklonnosť. No láska medzi parabataimi je zakázaná, lebo ohrozuje životy tieňolovcov. Mohla by od Juliana utiecť, ale Blackthornovcov ohrozujú nepriateľské sily na všetkých frontoch. Len oni totiž dokážu získať prastarú knihu čarov, po ktorej túžia hlavne féri. Na obzore však povstane nový nepriateľ: Pán tieňov - Nesílijský kráľ vyšle svojich najmocnejších bojovníkov, aby zahubili každého, komu prúdi v žilách blackthornovská krv, a získali knihu čarov. Julian objaví jediný spôsob, ako sa zachrániť. Lenže s takou cenou za prežitie nikto nerátal a splatiť ju bude treba krvou.



utorok 14. augusta 2018

UNBOXING: bez plastu!

Vo svete, kde sú plasty ľahšie dostupné ako voda, tam, kde neobnoviteľné zdroje tvoria základ priemyslu, si pár ľudí uvedomilo vážnosť situácie a rozhodli sa inšpirovať iných. Svojimi činmi chcú prispieť k lepšej a naozaj viac zelenej planéte, predĺžiť jej životnosť a vytvoriť miesto na život pre budúce generácie, pretože bez nich sa nič z týchto ideí nestane skutočnosťou. 

Nechcem tu rozoberať nič ohľadne zero waste, vegánstva/vegetariánstva alebo čokoľvek ohľadne inej kontroverznej témy. Síce, aj to bude, ale niekedy inokedy.
O tom, že plasty sú naozaj veľkým problémom dúfam všetci vieme. Avšak skutočnosť, kde výrobky v bezplastovom obale kúpiť,  nám zas tak jasná nie je. Chápem vás, pretože eshop mnohokrát  ponúka zavádzajúce informácie, alebo si ich vy nesprávne vyložíte. Predsa len, keď kliknete na stránku, ktorá má v názve eco/eko neznamená to, že výrobky budú bio, balené v papieri či ešte aj od slovenského/českého výrobcu, pretože väčšinou produkt spĺňa len jedno z týchto kritérií. Ja vám dnes predstavím eshop, ktorý ponúka neplastové obaly, pri dodaní je použité minimum papiera, určité výrobky sú od slovenských/českých výrobcov a sú na prírodnej báze. Presnejšie povedané, ukážem vám, čo som si z eshopu objednala.


Balík mi prišiel v kartónovej krabičke, ktorá je po odlepení papierikov ohľadom adresy aj znovu použiteľná. Čo už však chápem o trochu menej je prvá vec, ktorú som po otvorení uvidela. Keďže balík obsahoval aj jednu veľmi krehkú vec a vôbec, všetky veci museli byť chránené pred poškodením, ktoré mohlo byť spôsobené dodaním, muselo byť niečo vo vnútri, čo by zabraňovalo pohybu tovaru vo vnútri balíka. Väčšinou to bývajú plastové guľôčky či bublinková fólia, avšak keďže sa jedná o ne-plastové dodanie, tieto izolanty museli byť nahradenné niečím iným. Bol to hnedý papier, ktorého jedna strana bola poplastovaná. Teda, ak to naozaj bol plast! A ak správne viem, tento druh papiera sa nerecykluje a putuje do komunálneho odpadu. Následne na skládku.