streda 21. februára 2018

Půlnoční modř


Veľa ľudí k čítaniu nehľadá ťažké romány, ktoré sa zložito čítajú, samozrejme, potom som tu ja a niektorí moji spolužiaci, ale niečo jednoduché, čo sa číta samo, takú „oddychovečku“. Stále sme pri tom istom a týmto titulom som už venovala dosť úvodov k recenziám, takže v krátkosti, oddychovka, pri ktorej konečnej zápletke sa budete trochu o hlavnú postavu obávať.

Anotácia:
Holandsko druhé poloviny 17. století. Výtvarně nadaná Catrijn se po smrti svého o dost staršího manžela vydává z rodné vesnice poblíž Alkmaaru žít do města, jak vždy toužila. Získá místo hospodyně u bohaté rodiny v Amsterdamu, kde v té době žije a tvoří i Rembrandt van Rijn. Catrijn je zde šťastná, záhy je však kvůli stínu z minulosti nucena dobré místo opustit a odejít až do vzdáleného Delftu. Přijme nabídku pracovat jako malířka v keramické dílně a podílí se na zrození věhlasné holandské fajánse. Najde tu blízké přátele, mezi jinými  i Jana Vermeera, a také svou životní lásku. Přicházejí však těžké časy.
V Delftu dojde k obrovskému výbuchu muničního skladu, který v roce 1654 zničil velkou část města. A vzápětí do příběhu razantně vstoupí morová rána, která ve stejném roce postihla většinu země a jež navždy změní i život Catrijn.

Simone van der Vlugt provádí svou hrdinku fascinujícím obdobím holandské historie, zlatým věkem 17. a počátku 18. století, kdy došlo k nebývalému rozmachu obchodu, vědy a umění. Nechává ji putovat napříč Holandskem, prožít skutečné historické události i potkat reálné postavy a prostřednictvím jejího lidsky silného příběhu vykresluje plastický obraz doby dávno minulé.



Ony vlastne tieto knihy nemôžu byť iné ako dobré alebo zlé, lebo priznajme si, keď je kniha veľmi pútavá a neodtrhnete sa od nej, no ku koncu všetci pomrú a vám sa jednoducho nepáči ako autor/autorka odflákol/la koniec, môžete hodnotiť knihu za zlú. Ak je príbeh príbeh pútavý, ale koniec ste si už v posledných dokázali predstaviť, môžete byť v pomykove čo si o nej myslieť, možno povedať eh, veľmi ma nezaujala. A ak ste vo vytržení, tak jednoducho spievate chvály a odporúčate ju všetkým vo svojom okolí, to je jasné.
Avšak, keď čítate oddychovečku, nečakáte od nej búrlivú zápletku, krv všade naokolo, či nečakaný teroristický útok. Očakávate uspokojujúci koniec a plynulý dej – veci, ktoré sú obsiahnuté v priemernom strhujúcom románe. Tým však nechcem napísať, že tento typ kníh je priemerný, vôbec nie, u neho pre mňa priemernosť neexistuje. Čítate tento typ preto, lebo nemáte náladu na niečo, pri čom sa musíte veľmi sústrediť. Všetci ich čítame a neočakávame od nich niečo extrémne strhujúce, no aj tak nás poteší, ak sa nám kniha nakoniec páči. Som rada, že aj toto je ten prípad.   

Začala by som o Delfskej keramike. Každému z nás to zrejme niečo hovorí – možno s prívlastkom stará, alebo niečo také má moja babka vo vitrínke. Pravdou je úplná pravda. Najväčší vzkvet mali tieto výrobky v 17. storočí, cez osemnáste storočie sa na ne vplyvom anglického porcelánu zanevrelo, no druhá polovica 19. storočia ich znovu oživila, avšak kvôli kríze druhej svetovej vojny sa tieto výrobky aj tak zbalili do krabíc a putovali na povalu.

Celý tento príbeh je zasadený do jej najväčšieho rozkvetu. Rozpráva príbeh mladej Catrijn, ktorá sa bohužiaľ nešťastne vydala a táto situácia sa s ňou vlečie celým príbehom. Minulosť ju stále doháňa a núti ju mať stály strach na pamäti. Preto odíde zo svojho rodného mesta, kde na ňu každý za jej chrbtom len ukazuje prstom, vždy chcela vidieť viac. Cestovanie a nové miesta sa prepletajú s románikom a veľkou túžbou maľovať, čo ju privedie až ku keramike. Páčil sa mi punc umenia, problémov 17. storočia, ale možno na mňa bolo románikov priveľa.
   

Prečítajte si príbeh prepletený láskou, zradou, polnočnou modrou a miestom, kde sa riskovanie zapísalo do histórie.   

pondelok 19. februára 2018

Labutě z Páté Avenue


História je vám otvorená. Stačí len nahliadnuť, čítať a nechať sa ňou vtiahnuť.

Vôbec nemusíte poznať Trumana alebo jeho Raňajky u Tiffanyho. Nemusíte mať ani šajnu o tom, kto bola Babe Paleyová. Táto kniha ich predstaví, ukáže, a vás chytí túžba prezerať si ich spoločné fotografie na Pintereste alebo prečítať si román Chladnokrvne, nič medzi tým.
Ak sa mám priznať, nemala som tušenie kto je Babe, od Trumana som síce zbožňovala Raňajky u Tiffanyho, no nevedela som o žiadnych jeho ďalších dielach. Jeho život mi bol veľkou záhadou, nevedela som o ňom prakticky nič. Momentálne to beriem ako malý prehrešok, lebo keby som sa o tohto spisovateľa viac zaujímala, aspoň by ma tento román tak extrémne nešokoval.
 
Anotácia:
Ze všech hvězd newyorské smetánky září Babe Paleyová nejjasněji. Její dokonalá tvář pravidelně zdobí stránky časopisu Vogue, její vybraný vkus a styl je všemi obdivovaný. Jak se zdá, Babe má všechno: peníze, krásu, osobní kouzlo, šperky, vlivné přátele, váženého manžela, nádherné rezidence. Pod spořádaným, elegantním zevnějškem však přebývá vášnivá, osamělá žena toužící po opravdové lásce a niterném vztahu.

Pak se objeví Truman Capote.

Drobný, zlatovlasý génius s gigantickou osobností doslova vpadne na scénu a pořádně zatřese s Babe a ostatními „labutěmi“, jak výstižně svou skupinku elegantních přítelkyň z nejvyšší společnosti pojmenoval.
Díky nim získá Capote výjimečný přístup do zákulisí manhattanské elity, přímo k nejužšímu kroužku mocných, opředenému skandály a drby.
Nepochybujíc o jeho oddanosti, Babe si ani ve snu nedokáže představit, jakou spoušť za sebou Truman zanechá. Když se z člověka ale jednou stane vypravěč příběhů, nepřestane jím být ani tehdy, když se mu v největší důvěře svěří někdo blízký…

Trumanova proslulost dosahuje vrcholu, když se na jeho hvězdný maškarní Černobílý ples (Black and White Ball) sjíždějí takové celebrity jako Frank a Mia Sinatrovi, Lauren Bacallová či Rose Kennedyová.
Velmi záhy však Truman Capote zažehne literární skandál, jehož zničující následky budou doznívat ještě mnoho let poté.


sobota 10. februára 2018

Búrka v impériu


Čo sa stalo v Las Vegas, nech ostane Las Vegas.

Dovolila by som si použiť túto formulku na tento titul a teda:
Čo sa vydalo v roku 2017*, nech ostane v roku 2017.
*hovorím len o tejto knihe, v žiadnom prípade o všetkých knihách vydaných v roku 2017. 



Anotácia:           
Dlhá cesta na trón sa pre Aelin Galathynius ešte len začala. Prisahala však, že sa svojmu kráľovstvu už nikdy neotočí chrbtom. Hlavne, ak je jediná, kto dokáže zostaviť armádu proti Temnému kráľovi a jeho beštiám. No Erawan neohrozuje Aelin len svojím vojskom, ale aj tieňmi z jej minulosti, bývalými spojencami a nepriateľmi. Na obzore sa však črtá vojna nebývalých rozmerov a Aelin sa musí rozhodnúť, koho a čo obetuje, aby zachránila svoj svet pred úplným zničením.

Piate pokračovanie Trónu zo skla, ďalšie prekvapivé odhalenia, nové couples, viac erotiky, predvídateľný koniec. Takto by mohla vyzerať celá moja recenzia a už nič viac, ale nechajme ma vysvetľovať.

nedeľa 31. decembra 2017

Vražda v Orient exprese

Moja najobľúbenejšia knižná vražda (znie to fakt zle) je práve vražda v Orient exprese. No bohužiaľ, filmová verzia. Áno, sú dve, jedna z (ešte stále) tohto roku, v zabitej úlohe s Johnym Deppom a staršia, v hlavnej úlohe s Davidom Suchetom. O nich si niečo povieme ku koncu, pretože dnes je v zornom poli nášho záujmu knižná verzia. Som sa pochybách, či všetci viete, ako kniha končí alebo nie, pretože je to snáď najznámejší titul od Agathy Christie, no, ak ste ešte s ním nemali tú česť, môžete si vybrať, či si odstavec venovaný záveru príbehu naozaj prečítate a ukrátite sa o skvelý filmový či knižný zážitok, či necháte pokúšať zvedavosť a radšej si vychutnáte knihu či film celý v nevedomosti, voľbu nechávam na vás.

O čo tu ide? 

To, čo začína ako luxusná jazda vlakom z Istanbulu do Londýna, sa rýchlo premení na jeden z najnapínavejších a najzáhadnejších detektívnych príbehov, aký bol kedy vyrozprávaný. Predloha Agathy Christie opisuje osudy trinástich pasažierov uviaznutých v luxusnom vlaku Orient exprese kdesi v snehových závejoch na Balkáne. V okamihu, keď vo vlaku dôjde k záhadnej vražde amerického obchodníka, každý z nich sa stáva podozrivým. Vo vlaku našťastie nechýba jeden neobyčajný Belgičan s veľkým fúzami a dokonale pracujúcimi šedými mozgovými bunkami. A práve tento najslávnejší detektív na svete, Hercule Poirot, musí pretekať s časom, aby vyriešil smrtiacu hádanku skôr, než neznámy vrah znovu udrie.
Agatha Christie je jednou z najslávnejších a najpredávanejších spisovateliek všetkých čias a príbeh cestujúcich uviaznutých v luxusnej vlakovej súprave Orient expresu patrí medzi jej najznámejšie detektívky.


utorok 21. novembra 2017

Drž ma, keď padám

Milá pani Varáčková!

Píšem Vám dnes z dôvodu publikovania Vašej novej knihy vo vydavateľstve Slovart, Drž ma keď padám. Chcela by som sa Vás všeličo popýtať a vyjadriť na tento titul svoj názor, ak smiem a viete, pre Vás takú spätnú väzbu.


Anotácia,
/Láska, rodina, priatelia. Niekedy je ťažké rozhodnúť sa správne... a tie správne rozhodnutia si vyžadujú najviac odvahy. Kaťa, Zuzka a Ondro majú už iba otca, no toho v lotérii isto nevyhrali. Ani ako cenu útechy. Pre pijana, gamblera a klamára sú jeho deti na najposlednejšom mieste. Ondro sa s Kaťou snažia, aby malej Zuzke zabezpečili aspoň nutný základ na prežitie, kým pred učiteľmi a sociálkou zahmlievajú, čo sa doma deje. Otcov teror sa zhorší, keď sa na scéne objaví Katin nový objav. Z problémov ich dokáže dostať len pravda. Krutá, bolestivá... ale pravda. Na to však nemá odvahu ani jeden zo súrodencov. Alebo áno? Tento román je kruto realistickou výpoveďou o životoch tínedžerov a ich súrodencoch. Výpoveďou o dobe, v ktorej žijeme, no zakrývame si pred ňou oči. Lebo pozerať sa na svet cez ružové okuliare je naozaj ľahké. To však neplatí pre romány Mirky Varáčkovej./
sa mi naozaj veľmi páčila. Teda, neviem, či je v tomto prípade slovo páčila na mieste, no popis ma zaujal až k prečítaniu knihy. Mám Vás ako autorku veľmi rada, Grafitové dievča bolo naozajstný skvost, čo sa týka slovenskej literatúry pre mladých, preto som s veľkými očakávaniami brala do rúk aj tento titul. Nechcem Vás sklamať, ale Grafitové dievča sa mi páčilo viac.

nedeľa 12. novembra 2017

Harry Potter. Rekvizity a artefakty

Fotografie, náčrty a obrázky sú úžasné. Spôsob, akým znova a hlbšie môžeme nahliadnuť do sveta Harryho Pottera je unikátny.  

Ďalšia kniha do zbierky filmových kníh o Harrym Potterovi. Úžasné čokoládové hostiny, lietajúce metly, noviny s pohyblivými obrázkami, hryzúce učebnice, Vrešťadlá či čarovné mapy - to je iba hŕstka magických výtvorov z čarodejníckeho sveta. Kniha Harry Potter. Rekvizity a artefakty ponúka neopakovateľný pohľad na to, ako tieto neobyčajné predmety pre filmy o Harrym Potterovi navrhli a oživili na filmovom plátne. V tejto knihe nájdete podrobné opisy, unikátne výtvarné návrhy, fotografie zo zákulisia a tajomstvá filmárov z archívov spoločnosti Warner Bros., odhalíte tajomstvá fungovania špiónoskopu alebo si prezriete nespočetné návrhy medailónu Salazara Slizolina. Túto knihu musí mať každý fanúšik Harryho Pottera.


piatok 27. októbra 2017

Halloween vs. Sviatok všetkých svätých

...alebo agrumentácia "veď sme na Slovensku"

Ak by ste argumentovali proti Halloweenu slovami my máme Sviatok všetkých svätých, v dnešnej dobe by ste zrejme nemali veľký úspech. Nie len preto, že mnoho ľudí už tento „americký“ sviatok dávno prebralo a váš názor ich absolútne nebude zaujímať, ale aj preto, že Halloween vs. Sviatok všetkých svätých, ľudia, tieto dva sviatky majú spoločné maximálne to, že prebiehajú cez rovnaké ročné obdobie.

Čo si predstavíte pod pojmom Halloween? Mnoho ľudí vyrezávané tekvice so sviečkami vo vnútri, malé deti prezlečené za bosorky, čarodejníkov, duchov možno učiteľov (každý máme iné predstavy), ktoré chodia dom od domu pýtať sladkosti s hláškou Trick or Treat , netopiere a pavučiny všade naokolo, umelú krv či rakvu z ktorej vychádza niečo rádioaktívne...
Ten ozajstný Halloween má však trochu hlbší význam než kričanie baf! na každého, koho 31.10 uvidím. Samozrejme, ide o každého osobných preferenciách.
Začalo to tým, že Kelti oslavovali "Samhain - sviatok mŕtvych, neživých", v pohanských a kresťanských časoch signalizujúci koniec úrody a začiatok zimy a pre toto obdobie boli charakteristické čary. Koncom októbra a začiatkom novembra sa Keltom zásoby zúžili a nastávala zlá doba. Obdobie chudoby sa začínalo nocou z posledného októbrového dňa na prvý novembrový, v tú noc ľudia uctievali boha Anwinna. Ľudia verili, že v tej noci sa domov vracajú duše zomrelých, aby vyhľadávali príbuzných. Ľudia preto vydlabávali repy (nie tekvice, ako teraz, tie začali používať Íri, keď prešli do Ameriky), ktoré slúžili ako lampáše, posvietili teda "duchom" na cestu. Aby sa ochránili pred "zlými duchmi", namaľovali si tváre. Niekedy mi príde, že pred "zlými duchmi" sa chce ochrániť aj veľa dievčat v našej škole, fakt ich ani nespoznáte!