sobota, 21. októbra 2017

Nebo na dosah

Veľa ľudí má naozaj veľký problém s jesenným obdobím roka, depresiami so začiatkom školského roka a tak a ako po každý rok si kladiem otázku prečo? 
Prečo je pre vás toto obdobie také nepríjemné, keď si ho môžete spríjemniť dobrou knihou pod dekou a s hrnčekom silného čierneho čaju?
Cítite v tom tú iróniu? Pretože sa stavím, že nikto z vás nemá čas teraz niečo čítať, teda samozrejme, ak ste študent, pretože, začiatok školského roka.
Ak si čas však nájdete, dnes vám odporučím jednu naozaj smutnú knihu, úplne skvelo sa hodiacu k celému jesennému počasiu.

Ale ešte tak pre poriadok, všetci sme čítali Dám ti aj slnko, však?

Sedemnásťročná Lennie je klarinetistka (vcelku dobrá), prezývajú ju John Lennon (nenávidí to), je posadnutá Búrlivými výšinami (prečítala ich 23-krát) a nedávno jej zomrela staršia sestra Bailey. Mala by smútiť a vyrovnávať sa so sestrinou smrťou, ona sa však zamiluje až po uši. A rovno do dvoch chalanov naraz. Toby je skejter a sestrin exfrajer, ktorý ako jediný chápe jej žiaľ. Joe je nový chalan na škole, plný elánu, schopný vytiahnuť ju zo zabehnutých koľají a katapultovať do nebies. Aby toho nebolo málo, Lennie sa do života pletie rodina: päťkrát rozvedený strýko a babka, ktorá kreslí podivné zelené ženy a pestuje afrodiziakálne ruže. Príbeh Lennie je totálne šialený a neopakovateľný, plný epických prešľapov a kolosálnych trapasov, tínedžerskej lásky i nepredstaviteľného smútku. Povinná jazda pre každú babu, čo sa už niekedy zamilovala až po uši a pre každú fanúšičku Greenovej Aljašky a Chboskyho Charlieho!


piatok, 29. septembra 2017

Slyším tě všude

Znovu mám tú zvláštnu dilemu. Sci-fi žáner nie je môj žáner – mám ho rada, avšak nie, že by som v kníhkupectve po ňom šalela. Ľúbim ho decentne. Toto je však dačo iné!
 Ak ste pár kníh tohto žánru čítali, neviem či máte podobný názor, ale pre mňa nikdy nie je sci-fi ako sci-fi, vždy sa mi do toho zamieša aj iný žáner, ktorý nemá sám o sebe s sci-fi nič spoločné. Uf, veľakrát slovo sci-fi. Ak sa pozorne začítate, tak sa stáva vážne málokrát, že by v knihe figurovalo len čisté surové sci-fi. Vždy je kniha v spojení sci-fi – horor, sci-fi – detektívka, sci-fi – fantasy... čokoľvek, čo si zmyslíte. Po dlhých úvahách som došla k záveru, že žáner budúcnosti jednoducho nie je schopný fungovať sám a potrebuje pomocnú barličku vo forme odvíjania deja iného spektra žánru. Čiže, dá sa vlastne povedať, že je sci-fi plnohodnotný literárny žáner? Myslím, že nie, keďže v záujme zápletky nemôže fungovať sám. Preto vďakabohu za vydavateľstvá, ktoré píšu formulku s prvkami sci-fi a s informáciami o knihe sa hrajú. ↑↑↑To však neznamená, že je menejcenný a nemali by ste ho čítať, čo vám aj patrične ozrejmí recenzia nižšie. Pretože, spojenie sci-fi a ľúbostného románu, čomu sa teraz budeme venovať, ľudia, to už je iný príbeh.   
Anotka:
Svižne napísaný príbeh od známej autorky Connie Willinsovej sa odohráva v blízkej budúcnosti, kedy bude možné, k nepretržitej komunikácii a dostupnosti cez sociálne siete, i neustálemu vylepšovaniu technológii, podstúpiť operačný zákrok, ktorý prepojí partnerov tak, aby vnímali pocity a myšlienky druhého.
Práve to ponúkne Briddey Flanniganovej jej priateľ Trent namiesto zásnubného prsteňa. Briddey je nadšená, veď EED zákrok prehĺbi ich vzájomnú lásku a umožní im dokonalé súznenie. K zásnubám má dôjsť po úspešnom naviazaní spojenia po operácii. Briddey naviac dúfa, že sa tým konečne dostane z dosahu priveľkej ochrany a starostlivosti svojej írskej rodiny. Ibaže veci sa nakoniec nevyvinú presne podľa plánu. Po prebudení z narkózy čaká Briddey nepríjemné prekvapenie: k prepojeniu síce došlo, ale úplne inému, než predpokladala.
Od tej chvíle sa začína napínavý a vtipný príbeh, ktorý prevráti Briddeyin terajší život naruby a dovedie ju k zásadnému prehodnoteniu pohľadu na ľudí okolo seba.


Uznávaná autorka sci-fi brilantne namiešala príbeh, ktorý spojuje to najlepšie z napínavej detektívky a romantickej komédie.

streda, 13. septembra 2017

Slon, kniha o tom, čo sa deje mimo to, čo vidíme

Keď mi prišiel pdf súbor s týmto titulom, povedala som si, ach to je krátke, to bude také oddychové čítanie. Ale úprimne povedané, skúsenosti s čítaním na počítači alebo na mobile veľmi nemám, preto som sa hneď po päťdesiatich stranách chytala za hlavu, ach Anka, čo si si to vybrala. Fakt oceňujem všetkých s čítačkou, ja by som to nedokázala!

Napínavý thriller o světě, ve kterém žijeme, o lidech na okraji společnosti i těch, co spekulují s velkými penězi

Malý růžový slon, který ve tmě svítí. Pro někoho zázračná okouzlující bytost, pro jiného, kdo zná genetickou formuli, i potenciální zdroj bohatství. Jednoho dne se objeví v jeskyni, kde přespává bezdomovec Schoch.
Odkud tento zvláštní tvor pochází a jak vznikl? To ví jen několik málo lidí. Každý má s miniaturním slonem jiné úmysly a sleduje vlastní cíl. Například Kaung, barmský zaříkávač slonů, jenž provázel jeho zrození, věří, že musí být chráněný. Chráněný ano, ale patentem, myslí si naproti tomu genový inženýr Roux.

Děj románu rychlým tempem přechází z genové výzkumné laboratoře a malého cirkusu, kde se slon narodil, do prostředí městských bezdomovců, přes úkryt ve vile nad Curychem až do Myanmaru v jihovýchodní Asii, kde jsou sloni posvátní. 

streda, 23. augusta 2017

Photos 7/8 2017

Ahojte,
aj vy máte u vás také pekné počasie? Áno, je chladnejšie a občas aj prší, ale je to lepšie než tie sparná. 
Okej, asi prejdem hneď k veci. Fotky sú zasa viac-menej príroda a kvety, asi by som túto sériu mala pomenovať garden of pictures čo je mimochodom veľmi pekné a napadlo mi to teraz, ale .. dnes tu máme aj dva snímky stavby, no berte ich len tak s nadhľadom, tí, čo bývajú v Prahe ich už určite ani nevnímajú alebo sa im radšej vyhýbajú, keďže ich okolie je turistami pomerne dosť navštevované. 
Toľko ku kameňu.
Zasa sa presunieme k rastlinám, dobre?   

pondelok, 14. augusta 2017

Trón z skla: Kráľovná v tieňoch

Trón zo skla mám veľmi rada, s touto knižnou sériou som sa zoznámila pred rokom, čiže som v nej vlastne stále nováčik. Táto recenzia je však prvá, čo sa týka Celaeny Sardothien, keďže som na knihy narazila v knižnici a nemala som potrebu si ich kupovať alebo ich dostať na recenziu. Čiže, Trón zo skla, dnes máš u mňa premiéru. A, aj keď mi je to trošku blbé, v prvých riadkoch tejto recenzie, hneď začnem s negatívom. Autorka jednoducho nevie/nechce dať napínavý záver knihy a neviem, či to vadí len mne alebo sme viacerí.  
Why?

Anotácia:
Celaena sa vracia do nenávideného impéria. Aby sa pomstila. Aby zachránila svoje kedysi mocné kráľovstvo a postavila sa zoči-voči tieňom z minulosti. Odkedy akceptovala svoje férske dedičstvo, už nie je najobávanejšou nájomnou vrahyňou Celaenou Sardothien. Teraz je Aelin Galathynius, dedička terrasenského kráľovského trónu. No kým sa zmocní trónu, musí bojovať. Za svojho bratranca - bojovníka ochotného za ňu položiť vlastný život. Za svojho priateľa - mladíka spútaného v temnom väzení. A za svoj ľud zotročený surovým kráľom, za ľud očakávajúci návrat kráľovnej.
 

Musím priznať, táto kniha sa mi až neuveriteľne pletie s Polnočnou dámou, extrémne.

Ak ste čitateľom tejto fantasy série alebo iba nezávislým pozorovateľom, ktorý síce knihy nečítal, ale vie o čo ide a vždy si aspoň prečíta anotáciu a nejaké tie recenzičky, iste vás zaujíma.. to už vyčerpala snáď všetky nadprirodzené bytosti.. Toto sú moje slová po prečítaní tretieho dielu a stačilo mi byť v polovici štvrtého, povedala som si, nie, to neboli všetky.  Musí sa to oceniť, autorka vždy prekvapí nejakou novou bytosťou a veľmi sa mi páči, keď sa v deji kombinujú bosorky, féri, zabudnuté kráľovné, démoni a ďalší „nenormálni“.

Ako som písala na začiatku, Sarah J. Maas ma svojimi závermi kníh nehorázne štve. Väčšinou, keď dočítate knihu (a je na pokračovanie) hneď chcete to pokračovanie, samozrejme. Ako to napísať, Sarah jednoducho nepíše tak, že by mal príbeh ešte pokračovať. Nechápte ma zle, of course, že tam je dej, ktorý si žiada pokračovania a vás zaujíma, ako to naozaj skončí a čo bude pokračovať, ale zároveň sú posledné stránky napísané spôsobom, ako keby postava išla odpočívať, mala prázdniny, doslova vaše nadšenie a túžbu po ďalších riadkoch uzemní – takže, žiadne natešené fanatické túžby ako keď ubiehajú posledné minúty epizódy Game of Thrones.
Je to obrovská škoda! 

Svet je veľmi dobre do detailov vymyslený, ako aj situácie, ktoré na seba pomaličky naväzujú a zväzujú sa do veľkého uzla – úprimne, nič iné som od Sarah J. Maas ani nečakala. Je vidieť, že príbeh graduje a zamotáva sa.
Trón z skla – Kráľovná v tieňoch je určite skvelá kniha a ak uvažujete nad jej kúpou, určite neváhajte J

Za výtlačok veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Slovart a ospravedlňujem sa, že recenzia je tak neskoro. 

pondelok, 24. júla 2017

Vegetarián u mäsiara

Neberte ma zle. Naozaj, ak ste tento článok otvorili s hocijakými predsudkami voči vegánom či vegetariánom, zahoďte ich. Alebo – inak. Neberte ma ako vegetariána, ale ako dievča, ktoré z celého srdca miluje zvieratá a nenávidí keď trpia. Vidí v nich to dobré, ich inteligenciu, lásku a pravdivú bezbrannosť.
Akonáhle som prešla samootváracími dvermi, ovalil ma ten „nečakaný“ odér. Nebolo to prvýkrát, čo som bola ako vegetarián u mäsiara, ale nikdy si na ten odporný pach neviem zvyknúť, snáď si ani nikdy nezvyknem. Vstúpila som na dlážku, ktorá mi spolu s vykachličkovanými stenami tak veľmi pripomínala umyvárne, no nie tie nevinné z kúpaliska plné baktérií, ale také trošku viac hrozivejšie, keďže všade kam ste sa pozreli zo stien viseli kusy mäsa na hákoch, klobásy, pečienky a sem tam na dlážke prepravky kostí pre psov. Pani za pultom nevyzerala o nič lepšie, avšak bez otázok zvládla môj zhrozený pohľad a bola aj veľmi milá, čiže sa z nej stal jediný celkom príjemný aspekt celého tohto príbehu. Spravila som tie nevyhnutné kroky k pultu a rozhodnutie okamžite odísť som musela zahnať do kúta. Veď to bude trvať len chvíľu. Bohužiaľ, z celého môjho sklamania, že mám ísť do mäsiarstva som celkom zabudla, akéže párky som mala kúpiť, takže som dobrovoľne-nedobrovoľne musela tovar za pultom skúmať. Mala som šťastie, že som neprišla po nejaké mäso (bravčové napr.), keďže to je pre mňa tá hrozivejšia časť tohto obchodu, oproti ktorej sa mi zdajú aj párky mierumilovnejšie. Viedenské! Spomenula som si, povedala som, že si prosím pol kila, tak ich pani začala naberať. Takže 492 gramov bolo mojich, podala som jej peniaze a chcela som rýchlo ucupkať preč, avšak čo čert nechcel, nemala mi vydať. Dívam sa na ňu s tým najväčším sklamaním v tvári – raz na predavačku, raz na desať eur v mojej ruke – a keďže asi pochopila, že sa tam nechcem zdržať dlhšie než je potrebné, jej veta počkajte chvíľu opýtam sa kolegyne bola vykúpením, nemienila som sa tam ešte raz vrátiť. Odišla do nejakej zadnej časti predajne a nechala ma tam samú s desiatkami zvierat, ktorým už nebudem môcť pomôcť. Nikto im už nepomôže. Boli všade okolo mňa a ja som sa cítila hrozne hlúpo za to, že som tam a vyzerám, akoby som s tým zabíjaním súhlasila.
Predavačka prišla, dala mi výdavok a ja som tie studené párky cítila na svojom chrbte v batohu ešte dlho po tom, ako som vyšla nazad samootváracími dvermi.      



Poslala ma tam moja matka - aj napriek mojim hlasným protestom. Vie, že mäso nejem a nemám ho rada, no aj tak - akoby sa hanbila za to, že jej dcéra je vegetariánka, nevie tento aspekt spracovať a aj tak mi každú nedeľu na tanier naloží kuracie stehno. Pritom si nemyslím, že je to nejaká veľká zmena - je to to isté, ako keď sa človek, ktorý je fastfoody rozhodne jesť zdravo. Tak prečo je mäso menej akceptovateľné? Upozorňujem, vegetariánom nie som dva mesiace. 

Aký máte na túto problematiku názor vy? 

utorok, 11. júla 2017

Malé černé a devět žen

Okolo mňa stále počúvam: „K moru si vždy beriem len oddychovky, nič iné!“, „Nemáš požičať nejaké letné čítanie?“ alebo „.. niečo také, pri čom nemusím premýšľať!“ Tak sa mi zdá, že cez horúce letné voľno asi naozaj skoro každý siaha po niečom oddychovom, zaľúbenom a tenkom, aby to nezaberalo veľa  miesta. Tak fajn, dnes vám prinášam ideálny tip na takéto „letné čítanie“, ale, stále vás celkom nechápem, ja radšej náučnú literatúru.

Natália je predavačkou v obchodnom dome Bloomingdale‘s a hlavu má plnú svojho bývalého priateľa, právnika, ktorý sa po rozchodu zasnúbil s inou. Felícia dvadsať rokov tajne miluje svojho šéfa, ktorý pred časom ovdovel a nevie si so svojou samotou rady.
Týmto a ďalším ženám – napríklad mladej modelke, ktorá čerstvo pricestovala z farmárskej Georgie, hollywoodskej dive, ktorá sa snaží presadiť na Broadwayi, alebo napríklad veleúspěšnej absolventke prestížnej vysokej, ktorá nemôže nájsť prácu, a tak si na sociálnych sieťach vytvára úžasný život podľa svojich predstáv – sa ako švihnutím kúzelného prútika začne premieňať život vďaka jedným šatám sezóny, dokonalým malým čiernym, ktorých sa každý túži chytiť…