štvrtok 23. apríla 2020

utorok 17. marca 2020

Nájdi si ma - André Aciman

Jediná vec, ktorú som si pripustila pri Andrém -chcela som si pripustiť- bola tá jedna, jediná a najdôležitejšia a to, že tých dvadsaťjeden gramov, ktoré sa záhadným spôsobom vytratia pri našej smrti, je stále tu, prítomných, žijúcich, dýchajúcich. Môžu rásť, vyvíjať sa, skúšať nové veci, skryť sa, avšak stále sú vo svojej podstate úplne rovnaké. 

Anotácia:
André Aciman je majstrom jemnocitu, intímnych detailov a citových nuáns, čo sú podstatou vášne. Autor svetoznámeho bestsellera Daj mi tvoje meno sa v tejto knihe k svojim zložitým a podmanivým postavám vracia niekoľko desaťročí po tom, čo sa zoznámili. V románe Nájdi si ma Aciman predstavuje Eliovho otca Samuela, ktorý cestuje z Florencie do Ríma, aby navštívil syna, nadaného klaviristu. Náhodné stretnutie s krásnou mladou ženou vo vlaku mu však navždy zmení život. Elio sa onedlho presťahuje do Paríža, prežije tam ľúbostný vzťah, a Oliver, teraz vysokoškolský profesor, ktorý žije s rodinou v Novom Anglicku, zrazu uvažuje o ceste späť za Atlantik.

Ich príbeh je presne to, čo chcete čítať. Chcete čítať o zamilovaných koncoch, chcete pocítiť, že láska je večná, skutočná, vo všetko dúfa, všetko vydrží. Chcete mať pocit, že je to ten najkrajší a jediný pravý cit, ktorý vás hreje zvnútra, spaľuje všetko zlé a prináša len potešenie. Chcete mať pocit, že to je zmyslom vášho života, milovať a byť milovaný. 

štvrtok 31. októbra 2019

SuperŽENY


Očakávania zaplnili celú moju myseľ. S natešením som preberala balíček z rúk pani poštárky. Sandra z Dejepis inak knihu zdieľala na instagrame, páni! 

Moje očakávania a predstavy oslavovali knihu až k nebesám a aj keď nechcem písať, že boli klamlivé, rada by som k titulu niečo dodala.

Anotácia:
zdroj
Kniha ponúka 50 príbehov odvážnych a akčných žien, ktoré sa nebáli kráčať svojou vlastnou cestou. Približuje ženy z rozmanitých oblastí spoločenského, vedeckého a kultúrneho života. Žili v rôznych obdobiach, pochádzali z rozličných spoločenských vrstiev a venovali sa rozmanitých činnostiam. A všetky urobili niečo veľké, čo ovplyvnilo život iných ľudí alebo celej spoločnosti. Od príbehu sv. Alžbety zo začiatku 13. storočia precestujete so superŽENAMI dejinami až po príbeh misionárky Veroniky Ráckovej, ktorá zahynula v roku 2016 v Južnom Sudáne. Spoznáte Žofiu Bošňákovú, ktorá sa po smrti stala veľmi slávna, primášku Pannu Cinkovú, ženské aktivistky Annu Pivkovú aj Elenu Šoltésovú, pestovateľku ruží Máriu Henrietu Chotekovú, maliarky Želmíru Duchajovú Švehlovú a Ester Šimerovú Martinčekovú. Zoznámite sa s „našimi prvými" - lekárkou Máriou Bellovou, farárkou Darinou Bancíkovou, botaničkou Izabelou Textorisovou a inými priekopníčkami. Nevynechali sme ani superŽENY ako Mária Terézia, Anička Jurkovičová, Božena Slančíková či Terézia Vansová. Každý príbeh dopĺňa ilustrácia mladej výtvarníčky Zuzany Bartovej.


Koncept knihy je založený na päťdesiatich príbehoch inšpiratívnych žien z našej histórie, chce ukázať, že aj ženy toho dokázali mnoho a prispieť k motivácii mladých dievčat mať sny a stáť si za nimi. Jednou z prvých kníh, ktorá ponúkala tento koncept bola kniha Príbehy na dobrú noc pre rebelky, avšak na svetovej úrovni. Kniha z tejto recenzie ponúka spektrum zo slovenských dejín. Ako kedy.

Prvou vecou, ktorú napíšem, by asi mal byť fakt, že naozaj podporujem emancipáciu žien a srdiečko mi plesá ešte viac, ak sú zo Slovenska, lebo sú to moje aj tvoje sestry a sú z rovnakého cesta. Dozvedela som sa mnoho o ženách, ktorých osud som nepoznala a zistila som nové fakty o našej histórii, no...

Je tu jeden nepopierateľný fakt, ktorý mi prekáža. Ak si postavíte vedľa seba knihu Príbehy pre malé rebelky (recenzia tu) a knihu Superženy, nedá mi to, no po otvorení na mňa kniha Superženy dýcha kopírajtským dojmom. Koncept a poňatie – rovnaké. Ilustrácie – až nápadne podobné. Tieto knihy sa vlastne líšia len príbehmi, keďže Superženy sú o ženách z našej histórie. Úplne v poriadku by bolo aj tvrdenie, že príbehy sú vlastne z okolia Slovenska a vrátane, niektoré ženy ani Slovenkami neboli. Čo je vlastne úplne v poriadku, ale týmto sú si mnohé príbehy podobné a keď som čítala ten päťdesiaty, bola som rada, že som na konci. Dakedy mi prišlo, že ak ste v roku 1869 neboli členkou Živeny, ako by ste ani neboli. Toto však samozrejme nie je problém autorky, ale dejín.

Je skvelé ak sa dozvedáme niečo o niekom, kto nie je známy a mal by byť. Ešte lepšie je, ak sú to ľudia z našich dejín&histórie a momentálne je jedno či ženy alebo muži. Ak sa tento človek o niečo prospešné zaslúžil, jeho meno by mal byť známy pojem. Avšak, nemyslím si, že keď niekto použije rovnakú šablónu a zmení informácie, je to v poriadku. A keď už aj, prečo nespraviť čisto slovenskú verziu a pohľadať naozaj zabudnuté „prvé Slovenky“?  

pondelok 22. júla 2019

slnko a jeho kvety

6.5.2019
rupi kaur vytvorila kamarátku, ktorá s vami zostane, keď už všetci odišli. keď sa opona zatiahne a herci odídu. podá vám kvety a korunuje vás za najlepší výkon. je to skúsená kamarátka, ktorá vie, čo cítite a súcití s vami. je stále tu a neplánuje odísť. jej knihy sú príručkou, oslavou, výpoveďou. môžu vám pomôcť, môžete sa z nich smiať. nenúti sa. ak chcete, je tu pre vás, ale ak nie, je to v poriadku, neurazí sa. chápe, že niekedy to bolí až príliš a niekedy ste na tom fajn. život je sínusoida a bez záporných nie sú ani kladné čísla. ukáže vám iné pohľady a naučí vás niečo nové. povie ty za to stojíš keď o sebe pochybuješ v kúpeľni o tretej ráno. vďaka nej vieš, že nie si sama a že to čo prežívaš zažíval aj niekto iný a dostal sa z toho. neposkytuje ti instantnú pravdu o tvojom stave, ona opisuje ten svoj a ty sa vďaka tomu zamyslíš nad sebou. je to malý psychológ. pýta sa na odpovede oznamovacími vetami. jej zámerom je pomôcť ti cez samú seba. jediné, v čom je trochu negatívna je to, že si ju musíš kúpiť. a to doslova.

20.7.2019
pri jej knihách robím jednu zvláštnosť, za ktorú bývam mnohými kritizovaná. verím, že možno aj vami. obľúbené básne si označujem založením pravého horného rohu strany. pri tejto knihe to bolo ešte špecifickejšie, lebo horný roh som zakladala vo vzťahu, pravý dolný po rozchode. básne z horného aj dolného rohu som si dnes prečítala znova a potom aj zvyšok knihy. a je to krásne. nechcem tým povedať, že som sa ťažko vyrovnávala s rozchodom - čo bohužiaľ nepopieram - ale na to, aký má kniha dosah. som rovnaká osoba, v troch životných situáciách, ktorá siahla po tejto knihe. vždy to bolo kvôli niečomu inému a pre iný dôvod. neomrzela ma. a ak mi aj úryvok nesadol, zobrala som si z neho myšlienku na zamyslenie. to sa vám potom do tej školy kráča lepšie, keď máte nad čím rozmýšľať.

verím v to, že ak chcete, dokáže vám kniha pomôcť vo vašej situácii. ak chcete. no na to musíte uveriť. čiže otázka:

Uveríš v poéziu Rupi Kaur?


nedeľa 21. júla 2019

synonymum k slovu žiarliť

"A tak mi povedzte moja drahá... prečo stále len smútok oblieva vašu tvár?"

"Neviem, pani Dragová, sama sa snažím vylúštiť túto záhadu, už niekoľko mesiacov, ak mám byť úprimná." Smutne sa pousmeje.

"To nie je dobré, milá moja, takto si srdce odievať do tmavého závoja trúchlenia. Svoju peknú hlávku si trápite rôznymi problémami a potom nemôžete čakať, že sa usmejete, keď stále len nad niečím zlým premýšľate."

"Och nie teta, ja netrúchlim, to si zle nevykladajte, len som v poslednom čase trochu posmutnela."

"Agátka, nemyslím si, že to je zdravé takto vyzerať. Ešte z toho ochoriete. Veď naposledy som vás videla usmievať sa, ach, kedy to bolo, snáď ešte s Lucasom, tým darebákom. To som ale nechápala ten výstrelok, naozaj nie. Také ničomné chlapčisko, mohol sa dať ostrihať, veď ako vagabund vyzeral. Ale odvtedy už veľa vody pretieklo. "

Vyčítavo. "A to ste zabudli, ako vám skrine do bytu nosiť pomáhal? Pani Dragová, nemyslím si, že sa k nemu chováte spravodlivo, mali by ste prehodnotiť svoju mienku. Je to veľmi čestný a slušný chlapec, ochotný pomôcť, na to by ste mali myslieť. Veď on by nikomu ani vlások na hlave neskrivil, vždy bol láskavý a chápavý! A neupraveno pôsobil len vo vašich očiach, no môžem vám zaručiť, že nedostatky vo vzhľade úplne vyvažoval charakterovými vlastnosťami."

"Moja zlatá, a prečo ste sa s ním potom rozišli?"

"Bolo to veľmi komplikované." Posmutnie.

"Neverím, že by sa vytvoril problém bez riešenia. A vidíte, tvárite sa ešte horšie. Len mi nehovorte, milá moja, že v tom hrá rolu nešťastná láska! Aj keď, čo iné to v tomto svete môže byť, keď je to predsa len ten najsilnejší cit. Nebojte sa, nádhera moja, ja som si to tiež prežila. Je však jedno, koľko vám láska rozdá úderov - lebo verte mi, bude ich ešte veľa - záleží, koľkokrát sa zdvihnete a budete pokračovať ďalej. Na tom záleží!"

"Pani Dragová, ale keď on je taký dobrý a chodí s takou cundrou! Nemôžem sa na to pozerať, vždy, keď okolo mňa prejdú, potláčam slzy a karhám samú seba, že ma to trápi!"

"Agátuška moja, s tým už nič nenarobíme. Mali ste si dobre rozmyslieť, koho vo svojom živote chcete a koho nie, potom by ste sa takto netrápili. No, a že sa teraz ručičkuje s Klárou z Majánskej, je len jeho voľba. Ak ste si boli súdení, cestu k sebe si znovu nájdete. Predsa, čo ak sa pre vás objaví niekto lepší, hm? A možno aj vzhľadovo! Och dobre dobre, len mi tu neplačte."

"Teta, prečo ma to ale tak bolí?"

"Agátka, veď odpoveď poznáš. Kedy žiarlime?"

pondelok 10. júna 2019

ak by som mala jedno želanie

Dúfam, že sa tam znova nájde niekto, komu budeš posielať svoje polonahé fotky z kúpeľne. dúfam, že sa znova nájde človek, ktorému budeš posielať vtipné obrázky na rozveselenie. malé mačiatka a šteniatka na zlepšenie nálady. budeš mu oporou, keď to bude potrebovať. dáš mu objatie, ak bude mať v očiach strach a upokojíš ho. že tam zasa bude  niekto, na koho budeš s očakávaním čakať na zastávke a pri vychádzaní z busu ho obdaríš širokým úsmevom. niekoho, s kým sa to pivo bude piť jednoducho lepšie. bude tam niekto, kto ti bude chýbať a tvoje srdce sa bude bez neho cítiť osamotené. pri kom si uvedomíš, že svetlo sa dá nájsť aj v dobách temna, ak vieš prinútiť svetlo svietiť. dúfam že sa objaví ten človek, pri ktorom budeš mať zase ten pocit, že žiť je krásne. že rána majú zmysel. že konce nemusia byť vždy len škaredé. že na to, aby si bol šťastný nepotrebuješ materiálne veci. že nebyť okej je okej. že aj keď sa všetko zdá byť škaredé a tmavé, jeden úsmev vie spraviť krajší deň. prosím, zamiluj sa vtedy do svojho tela. znova. do vlasov, stehien, svojho úsmevu. choď s tým človekom na výlety, akcie. spoznávajte vašich kamarátov. milujte sa. začnite si užívať to my vo vašich slovníkoch. verte vo vás a užívajte si každú sekundu. buďte milí a chápaví. pomáhajte si navzájom. nezabúdajte, že vek je číslo a dôležitá je mentálna vyspelosť. robte spontánne výlety. tvorte spomienky. tešte sa z maličkostí. kreslite mandaly. robte dobré skutky bezdôvodne. uvarte si vege rizoto. alebo halušky. spravte si svoj vlastný do to list a celý ho splňte. pozerajte filmy s prstami prepletenými. buďte dlho do noci hore a hovorte si svoje životné príbehy. vytvorte si vlastnú knihu spomienok. zaznamenávajte minulosť a tvorte budúcnosť. buďte na seba dobrí. dôverujte si, prosím. buďte sami sebou, nebojte sa odhaliť svoju vlastnú osobnosť. nechajte sa viesť intuíciou. konajte najlepšie, ako viete. vytvorte si váš vysnívaný dom a pomenujte svoje imaginárne deti. nechajte toho druhého, nech vás niečomu priučí. zaznamenávajte si spomienky. buďte vďační za to, čo máte.
dúfam, že znova nájdeš človeka, s ktorým uveríš v lásku. budeš sa cítiť milovaný. šťastný. naplnený. ani si nevieš predstaviť, ako úprimne ti to želám. zaslúžiš si to. aj keď máš niekedy pochybnosti, ver, že na tomto svete je vždy minimálne jeden človek, ktorý ťa ľúbi. 

-odo mňa pre teba


nedeľa 14. apríla 2019

Kto si?

Každodenný stres, ktorý si ale vytvárame sami, priznávam. Neutíchajúce otázky zo strán iných človekov, že prečo, ako, na čo. klamanie v úprimnej konverzácii, spolu s otázkou, prečo je to dobré? Každodenne nás dokáže toľko vecí rozladiť, poblázniť, bolieť, že je veľmi ťažké si udržať úsmev na perách. Každú hodinu prijímame nové informácie, z každého jedného spektra a náš mozog si tie negatíva zapamätá skôr, než tie pozitíva. Viac-menej, je to dané. Obklopujeme sa negatívnymi ľuďmi, myšlienkami, vecami, ktoré v našom živote len zaberajú miesto a nie sú vôbec užitočné, v hlave nám neustále víria pochybnosti. Neveríme jeden druhému, pritom dôvera je to najkrajšie, čo si dvaja ľudia môžu dať. Avšak, častokrát ju ohýbame, takže prečo ju nezlomiť? Týrame samých seba pohľadmi do zrkadla, od ktorých sa odvraciame, lebo sme škaredí, tupí, nedokonalí. Hodnotíme porovnávaním s druhými. Snažíme sa vydržať veci, ktoré nám nie sú príjemné, aby sme prekročili komfortnú zónu. Ak chceme vidieť výhľad, treba obetovať bolenie nôh. 
Mnohokrát nevieme čo povedať, lebo to nedokážeme. Dakedy však musíme. Musíme sa prekonať, inak to nejde. Veď, čo by povedali ostatní, také jednoduché povedať pár slov na tej oslave, nie? A tie výčitky, urážky a škaredé pohľady. Neprajeme si, viac než dobré želáme zlé a ani si to neuvedomujeme. Dávame si nesplniteľné ciele, ktoré nás potom trápia. Od nás, pre nás.

Tak som sa prehrabávala medzi starými fotkami a našla som zopár odlišností, aj keď ide iba o polročný rozdiel. Keď som si našla frajera, prestala som sa fotiť pri bielej stene v kuchyni. Mám fotky z mojej izby, s ním. Som tam šťastná a usmievavá, ten úsmev je pravý. Na iných fotkách som ja a Dominika, na oslave pre Viki. Všetko ľudia, ktorí sú mi rodinou. Život sa hýbe plnými obrátkami, štvortaktný zážihový motor môže ísť kade ľahšie - ubieha to, mení sa. Za posledný polrok som si obrátila život o 180°. Mám veľa kamarátov, zážitkov a všetkého možného. Vlastne som veľmi šťastná osoba, možno najšťastnejšia - no nie vždy, a často všetko nie je také ružové a pekné. Nie, že by som si svoje šťastie neuvedomovala, skôr máva občas praskliny. Snažím sa preto učiť japonskému umeniu črepy zlepovať zlatom, ale nie je to ľahké, veď to poznáte.
Vlastne by som sa mohla vrátiť až do doby môjho prvého Svätého prijímania, veľa sa toho zmenilo. Nie len na úrovni môjho vnímania sveta, reality alebo túžob, lebo povedzme si, už to nie je len o tom: "Barbora mi povedala, že som krava!" Či je? Snáď nie. Keď sa tak nad tým zamyslím, život nám dáva veľké výzvy a možnosti a mnohokrát nie je až taký krutý, akým ho tvoríme. Zmenil sa svet od toho roku, keď som bola tretiačka na Základnej škole? Určite. Pocítila som to? Určite nie. Lebo objekty zostávajú, ľudia sa menia. A my s nimi.
Tak si predstavím tú malú Aničku, ktorá verila v Boha a v Božiu lásku a tešila sa, až raz bude veľká a príde ju niekto na Veľkonočný pondelok obliať. Je to vtipné, ako píšem o niekom, kým som vlastne stále, ale ten človek mi príde tak veľmi vzdialený a zabudnutý. Stále dúfam, že ma niekto príde obliať a stále verím v Božiu lásku. No určite nie sú tieto veci predmetom môjho myslenia.
 Len posledný polrok ma posunul dopredu tak, ako zatiaľ žiadny iný. Či už je to, budem sa opakovať, ponímanie sveta, hľadanie pravdy, rozlúsknutie medziľudských vzťahov alebo už spomínané nové zážitky, je úplne wau, že sa to dokázalo udiať. Že to naozaj ide. Lebo je to úžasné, že veci dokážu ísť aj správnym smerom, ak sa trochu snažíte. Ak dokážete vyjsť zo svojej komfortnej zóny a dovoliť veciam, nech sa dejú.

Stále sa bojím veľkých rozhodnutí, tých, ktoré ovplyvnia môj každodenný život. Kto nie? Problémy sa snažím riešiť od základov a dobrú náladu zbierať všade, kde sa dá. Snažím sa žiť podľa mňa, využiť príležitosti a neľutovať. Je ťažké byť samým sebou? Podľa mňa áno, ak si neveríte. Preto je veľmi dôležité budovať si zdravý vzťah sám so sebou. Koniec koncov, je to ten najdlhší vzťah, ktorý máme a kedy mať budeme. Úprimne, stále na tom nie som dobre, ale pracujem na tom. A ty?