Paríž je vždy dobrý nápad

Bohužiaľ, musím uznať, že knihy, kvôli ktorým by som skákala do rieky („knihy, ktoré by ma nútili rozmýšľať“) ma momentálne obchádzajú.

Anotácia: 

Rosalie Laurentová je majiteľkou malého čarovného papiernictva v parížskej štvrti St. Germain a nemala by nič proti tomu, keby si ľudia častejšie posielali pohľadnice. Jej špecialitou sú totiž blahoželania, ktoré vyrába vlastnoručne na želanie zákazníkov. Iba pri vlastných želaniach nemá mladá grafička veľké šťastie. Každoročne v deň svojich narodenín zhodí Rosalie z Eiffelovej veže jednu pohľadnicu so svojím prianím – no zatiaľ sa jej ani jedno nesplnilo.

Jedného dňa sa v jej obchode objaví starší pán, zakopne o stojan s pohľadnicami, zhodí ho a tým sa spustí reťazová reakcia. Je to slávny autor kníh pre deti Max Marchais, ktorý ju požiada, aby ilustrovala jeho najnovšiu a pravdepodobne i poslednú knihu. Rosalie veľmi rada súhlasí a z dvoch osamelých ľudí sa stanú priatelia. Ich kniha Modrý tiger získa prestížnu cenu za detskú literatúru a čestné miesto vo výklade Rosalinho obchodu. Keď krátko nato zakopne o stojan v obchode ďalší zákazník, tentoraz atraktívny cudzinec, Rosalie prestane veriť v náhodu. No ešte skôr, ako sa do mladého profesora literatúry z New Yorku zaľúbi, dostane sa s ním do neprekonateľného sporu. Lebo dotyčný je presvedčený, že príbeh o modrom tigrovi patrí iba jemu...

Po prečítaní anotácie som mala pocit tipu wow, to bude niečo iné, fajn, také odreagovanie! no po zhliadnutí prvej polovice knihy som vážne začala uvažovať o tom,  či som si nesplietla oddelenie. Je to spôsobené štýlom písania a vlastne aj konečným vyvrcholením zápletky. Príbeh je písaný veľmi jednoducho s vlastnosťou čitateľa predvídať, avšak môže to mať na svedomí aj výber zápletky. Z anotácie ide o naozaj zaujímavý román, ale myslím, že pre mladšie ročníky, zaradenie do young adult od štrnásť rokov, alebo pre niekoho, kto nečíta pravidelne.

Príbeh nás vedie do ulíc Paríža a musím uznať, že aj keď som vždy toto mesto nenávidela, táto kniha ma navnadila ísť sa tam aspoň raz pozrieť. Autor opisuje uličky, pamiatky, parky, záhrady, kde vás zaujmú malé útulné kaviarničky, no slávnej Eiffelovke sa aj tak nevyhnete. Smutne podotýkam, že s gastronómiou takéhoto presláveného mesta sa spisovateľ veľmi nevyhral, keďže miestami máte pocit, že hlavná hrdinka žije iba na croissantoch.

Ako som už vyššie spomínala, príbeh je, podľa mojej mienky, pre mladších čitateľov. Od toho sa samozrejme odvíja môj názor na dej, zápletku, všetko – aby som však nebola taká kritická, uznávam, že nečítam na e-shopoch náhľady do kníh, lebo si vždy chcem začiatok prečítať sama. V tomto prípade mi to bolo na škodu, ani som ich nehľadala, keďže by som si zrejme vybrala iný titul.

Po zhliadnutí tejto recenzie máte možno pocit, že s touto knihou asi nebudete kamaráti, no ak máte radi Francúzsko, vlámania sa do cudzích domov a zázračne vás pri tom nikto nechytí, lásku na druhý pohľad či šťastný happy end, táto kniha je pre vás to pravé.

Za poskytnutie knihy veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Zelený kocúr.