Gala Dalí

Ešte nikdy ma tak veľmi neznechucovali obe postavy, ktoré boli v diele kľúčové. Aj keď to boli psychopatické matky, nájomní blonďatí vrahovia či zákerné bytosti s nadprirodzenými schopnosťami ovládať všetko a všetkých, nič sa nevyrovnalo tomuto páriku surrealistických „umelcov“.

Příběh nekonvenční ženy, která se v mládí vydala z rodného Ruska do Paříže, protože věřila ve svůj výjimečný osud i schopnost rozpoznat a rozvinout geniální talent muže vedle sebe. Vedl ji k tomu tarot, jehož výkladem se celý život řídila. I proto je román strukturovaný do 22 kapitol s názvy podle tarotových karet Velké arkány.

Ctižádostivá Elena Dimitrijevna Diakonovová, známá jako Gala Dalí, objevila po svatbě s budoucím avantgardním básníkem Paulem Éluardem kouzlo erotiky a sexu i to, že díky nim může druhého ovládat. Její ložnicí poté prošla dlouhá řada mužů, mimo jiné také německý expresionistický malíř Max Ernst. Lišili se od sebe jako noc a den, byli různého věku i původu, malíři, spisovatelé, šlechtici, plebejci, bohatí i chudí. Manželství pro ni bylo ze společenských i ekonomických důvodů nezbytné, na věrnosti nesešlo.

Ve chvíli, kdy potkala Salvadora Dalího, jednoho z budoucích velikánů moderního umění, okamžitě poznala, že její životní role je po jeho boku. Opustila muže a dceru a stala se nepostradatelnou inspirací a zásadním fenoménem při formování výjimečného umělce.

Neodpustila som si tie úvodzovky, pretože som sa pri čítaní pristihla, že neznášam surrealistov. Alebo, presnejšie, Salvadora a Galu. Ich spôsob tvorby, rozmýšľanie či osobné prezentovanie. Názory. Keby som takéhoto človeka stretla v tejto dobe, prekliala by som ho vo všetkých jazykoch. Postavy mi vôbec neboli sympatické, dvojicu som neznášala.

Príbehom nás bude viesť život Eleny Dimitrijevny Diakonovej, Galy, ženy, ktorá bola arogantná, sebavedomá, nekompromisná, živočíšna – a nie nadarmo sa o nej hovorilo ako o najväčšej mrche narodenej v minulom storočí. Mužov ovládla sexom a bola presvedčená o tom, že poslanie v jej živote je vytvoriť významného človeka, s jej pomocou ho v neho pretvoriť. Aj keď niektoré zdroje tvrdia o opaku, z knihy som nemala pocit, žeby Gala Salvadora naozaj milovala, skôr v ňom videla vstupenku do budúcnosti. Táto žena nosila jednu vec so sebou, stále a všade tam, kam sa pohla. Boli to tarotové karty, ktoré si pri každej príležitosti vykladala. Rozhodovala sa podľa nich, či predať ten a ten obraz je správne, ukazovali jej budúcnosť a ona im bezpodmienečne verila, bola schopná všetkého nechať a vydať sa novou cestou, ak jej karty ukazovali neprajné vyhliadky na doterajší život.

Na druhej strane Salvador, večné dieťa, trafený umelec, ktorý bol poznačený rodičmi, ktorí z neho chceli mať jeho mŕtveho brata, s jeho duchmi a nočnými morami, si nevedel vytvoriť pevný vzťah, pretože jeho matka zomrela, keď bol veľmi mladý a jeho citová budúcnosť fakticky nemala základy. Za svoju matku považoval Galu, keď umrela, našli ho v jej hrobke ako sa trasie strachom a hovorí, že mu umrela mama. Bol na nej závislý, bez nej nemohol existovať a o pár rokov na jej smrť zomrel aj on, druhá časť jeho ja.     

„Bez lásky, bez Galy, by som nebol Dalím. To je pravda, ktorú neprestanem kričať do sveta, ktorú neprestanem žiť. Je mojou krvou, mojím kyslíkom.“

Kniha začína odchodom Galy z Ruska, ukazuje nám väčšinu jej milencov a približne v strede sa stretáva so svojím druhým manželom, Salvadorom.   

Román je napísaný dobre, avšak v niektorých pasážach by mu trošku akčnosti neuškodilo. Čo sa týka postáv, tie som od polovice knihy začala neznášať. Ak si chcete priblížiť 20. storočie a vniknúť do tajov surrealizmu, dvere máte otvorené. Ak chcete spoznať zaujímavé postavy, ktoré sa, ale zrejme nestanú vašimi najlepšími kamarátmi, ste na správnej ceste.  Ja ale túto knihu už asi nebudem druhýkrát čítať.