sobota 25. marca 2017

Grafitové dievča

Nechcem písať: je to jedna z tých kníh.., lebo, aj keď nechcem byť priveľmi sentimentálna, nemám ku ktorej knihe by som túto prirovnala. Ani obsahom, štýlom písania či národnosťou autorky, pretože či chcem alebo nechcem, Miroslava Varáčková sa mi dostala pod kožu viac, než niektoré vychytené svetové romány. Ako nad tým tak premýšľam, neviem, čo mi je na tejto knihe také blízke, že sa razom zaradila medzi popredné priečky mojich obľúbených kníh. Vôbec sa s postavami nestotožňujem, môj život je úplne totálny opak a predsa je tam niečo, čo ma k môjmu recenznému výtlačku priťahuje.

Anotácia: Táňa kráča v ústrety bezútešnej budúcnosti – doštudovať s odretými ušami, nájsť si najpodradnejšiu prácu v meste a dúfať, že ju už nechytia policajti. Táňa to v živote nemá ľahké. Doma ju čaká len matka alkoholička, ktorá jej nedokáže dať ani pár drobných na jedlo, nieto ešte na niečo iné, bez čoho si žiadna sedemnásťročná baba nedokáže predstaviť svoj život. Z reality uniká len s kamošom Britvom pri drobných krádežiach. Keď ju osloví fotograf Ben, Táňa nadobudne pocit, že po rokoch trápenia a súženia jej bude konečne dopriate to dobré v živote. No vzťah založený na neúprimnosti a faloši nemôže vydržať. A nešťastie nikdy neprichádza osamote. Miroslava Varáčková vytvorila vo svojom najnovšom, čiastočne komiksovom románe opäť nezabudnuteľnú hrdinku, ktorá sa v krutej slovenskej realite nebojí postaviť predurčenému osudu, chytiť život do vlastných rúk a pokúsiť sa vybudovať si svetlejšiu budúcnosť. Ponorte sa do trpko-sladkého románu, o ktorom budete premýšľať ešte dlho po dočítaní.

Tento titul je veľmi špecifický- dotkne sa tých, ktorí sú v podobnej životnej situácii ako hlavná hrdinka, ale aj tých, ktorí majú kompletnú fungujúcu rodinu bez závažných problémov, úplný opak. Jedni sa v knihe nájdu a budú chápať lepšie než niekto iný o čo kráča, vžijú sa do Tániných pocitov, tí druhí si však uvedomia, za čo všetko môžu byť vďační a pochopia, že ich náreky pre „veľké“ problémy sú mnohokrát nič v porovnaní s tými naozaj veľkými. 


Knihu by som zaradila medzi také oddychové čítanie, o ktorom sa vám ani nebude zdať, že vo vás vyvoláva toľko pocitov.
A keď knihu dočítate, poviete si: Toto nebolo oddychové čítanie. Toto bola perfektná kniha. 

Páči sa mi, ako M.V. neodbieha od deja, nezacykluje sa do nejakých zbytočných opisov okolia, ktoré sú čitateľovi úplne k ničomu a len odpútajú od príbehu, že čas v knihe plynie úplne plynule a nenútene, ako neprikrášľuje skutočné rozhodnutia niektorých ľudí, pretože väčšinou nie sú pozitívne, milé či možno asertívne, ale v mnohých prípadoch bezohľadné, kruté, ale skutočné. Je to akási súhra medzi charaktermi ľudí, je to niečo, čo je úplne prirodzené, no väčšinou autori za vidinou šťastného konca zahmlievajú to, čo by inak každý bral ako realitu všedného života. Myslím si, že k môjmu obdivu k tejto knihe prispel aj fakt, že je to kniha z pera slovenskej autorky a síce neviem či ste už nejakú slovenskú knihu čítali, ale mne sa v mnohých prípadoch osvedčilo, že autor dával do deja typické slovenské hlášky či prirovnania a to, ak ste Slovák, vás naozaj pohladí po duši. Sú to vety alebo často len krátke slovné spojenia, ktoré sú buď rýdze slovenské príslovia, vsunuté do úst niekoho staršieho, niektoré známe povery, mená, ktoré neboli väčšinou nijak poangličštené a tak ďalej. Pretože neviem ako vy, mne stačí prečítať si vetu Bol som sám ako prst a už viem, ktorá bije.

Život nie je taký ružový, ale ani taký čierny, ako sa na prvý pohľad zdá.


Ohromne sa mi na knihe páči spojenie románu, komiksu a niečo poetického. Pomôže vám to ešte viac sa ponoriť do deja, síce niekedy možno zboriť predstavy o výzore postáv, avšak podľa mňa sa to dá prežiť. Keď rozmýšľam nad tým, čo by som mala vytknúť, neviem. Mne sa kniha vryla do srdca, s každou vetou, ktorá píše jej stránky, ako aj s každým jedným príslovím, ktoré by už asi len tak nevyšlo z úst sedemnásťročného mládenca. Doplňujúce kresby mi prídu absolútne vhod, do príbehu úplne zapadli. A ak ste aj poslali slovenskú literatúru do zadného radu Vašej poličky, Miroslava Varáčková vás prinúti dať jej znovu šancu.    



Grafitové dievča je jedna z tých postáv, ktorými by ste nechceli byť, no ich príbeh môžete čítať dennodenne a aj tak vo vás vyvolá emócie. 

Kniha vychádza 12. apríla 2017

Ako sa vám tento titul pozdáva? 



7 komentárov:

  1. Vyzerá to zaujímavo, zaujalo ma to prepojenie s komixom. Neviem prečo, ale veľmi sa mi páči, ak je kniha "pre dospelých" doplnená o nejaké obrázky :)
    World of Nicol

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ako "knihou pre dospelých" by som úplne nenazývala, skôr young adult :D

      Odstrániť
  2. Nam o ni povidala autorka kdyz se v CR krtila Adaptace (teda povidala, rekla ze bude :D) a uz tehdy me to tema docela zaujalo.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Adaptácia vyzerá zaujímavo, kukala som na ňu :)

      Odstrániť
  3. Vyzerá to zaujímavo a predsa len od tuzemských autorov som veľa kníh nečítala :D takže tomuto by som rada dala šancu

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Mám na to rovnaký názor - tiež sa s postavami nestotožňujem a ani s príbehom nie, ale čosi na tej knižke je. Veľmi pekná recenzia, dobre sa čítala. :)

    OdpovedaťOdstrániť