Život autora je svetový bestseller

Niekto múdry mi raz v živote povedal: „Môžeš písať o čom len chceš. Môžeš písať o tvojom každodennom živote, o tom prečo majú budovy okná, alebo sa môžeš rozhorčovať nad cenou autobusového lístka. Tém je veľa, sú všade okolo teba.“ Krásny citát však? Mne sa veľmi páči. Práve tento citát na naviedol k tomu, písať. Uvoľniť si pocity zo srdca do stránok Wordu. Písať to, čo ma napadne. Tvoriť príbehy mojich postáv, vytvárať im život, usmerňovať charakter. Prispôsobiť si realitu na krásny ružový svet plný dobrodružstiev, adrenalínu, vtipných príhod a humorných postáv. Tvoriť obsah ich života, dávať im pod nohy prekážky , ale aj spôsoby ako vyriešiť ťažké chvíle. Starať sa o nich ako o dieťa, ktorému môžete vždy pomôcť, ale v prípade zlej nálady aj uškodiť. Pocity autora vytvárajú život postavy. Život, ktorý nikdy nebude skutočný, bude to vždy len výtvor jeho fantázie uverejnený na imaginárnych stránkach internetu. Postava, ktorej život možno bude známy celému mestu, no autor im bude neznámy, aj keď ho všetci veľmi dobre poznajú. Autor žije život svojich postáv.  Práve ten, ktorý ťuká do klávesnice bol na cukríkových plantážach ,lietal na ozubenom jednorožcovi a bol v krajine zabudnutia. Má veľa mien, preto o ňom veľa nevieme, ale v pamäti je nám známy svojím hrdinstvom a špecifickým humorom. Autor je vo svojich príbehoch taký aký by chcel byť, či už z detstva , alebo zo svojho nelogického a prikrášleného sna. Je to na ňom, aký bude mať vek, či si bude užívať nekonečné detské leto plné stavania snehuliaka z piesku a plávania vo vypustenom bazéne, alebo bude zavretý v nudnej papierni a postávať pri páse pri balení výkresov formátu A3.  Autor, ale väčšinou  prikrášľuje svet ku krajšiemu, preto sa nedivíme, prečo každá rozprávka ktorú nám mamy pred spaním čítali dopadla bozkom od princa ktorý nakoniec zachránil princeznú zo spánku, alebo poslednou vetou „A zazvonil zvonec a rozprávky je koniec“ . Keby sme nemali autorov poviedok, románov, rozprávok a mnohých ďalších, nedozvedeli by sme sa, prečo Aladin potreboval čarovnú lampu a prečo má Harry Potter na čele jazvu. Nevedeli by sme nič o živote autorov.