milk and/a med

Áno, máte pravdu, táto krátka zbierka básní poplietla hlavu snáď polovici zemegule. Vyšla v roku 2014, no na Slovensku jej ošiaľ prepukol o dva roky neskôr. Pre Rupi Kaur bol tento titul debut, ktorý jej pomohol katapultovať sa do sveta poézie 21. storočia. Ako už zrejme všetci vieme, jej prvé kroky boli viac než úspešné, o čom svedčí 2.5 miliónov kópii tejto knihy, ktorá bola preložená do dvadsiatich piatich jazykov.
Možno si niektorí z vás pamätajú môj článok, kde som písala o rôznych vydaniach knihy Harry Potter a Prekliate dieťa, ktorý mal, mimo iného, celkom veľký úspech! Prednedávnom sa ku mne dostali dve knihy celkom podobné predošlej dvojici, takže, poďme sa aj na ne trošku pozrieť ;)

1. Kvalita obálky
Ak ste už niekedy mali anglickú verziu v rukách, iste ste si viac začali všímať mastnotu na vašich prstoch - áno, to myslím seriózne vážne. Kvôli tomu, že je táto verzia z nejakého divného povoskovaného papiera, tie divné lesklé fliačiky dole nedáte. Teda aspoň ja som nenašla spôsob, ako ich odstrániť. Avšak, nie len to, z perspektívneho hľadiska je vlastne kúpa tejto knihy esteticky zabíjajúca, keďže stačí menší ostrý škrabanec alebo pravidelné nosenie v batohu/kabelke a tá divná vrchná vosková vrstva vám dá jednoducho byebye a stretnete sa s jej krajšou lesklou sestrou, ktorá ale bohužiaľ, vyzerá pri tej matnej ako popoluška bez šťastného konca. Lesklá a matná osamote sú fajn, ale popravde, v podobe malých fliačikov tieto dve  nevytvárajú pekné combo.
Aj slovenská verzia je matná, avšak tak esteticky bezpečne.

  1.a Farba obálky

  Podľa mňa je v tom znova nejako zapletená tá divná povoskovaná vrchná vrstva, cause anglická verzia je o niečo   čiernejšia, no asi iba o desatinu odtieňa.

  1.b Záložka
  Slovenská verzia obsahuje aj "predĺženú" obálku, fungujúcu ako záložka. 

2. Výška
Pri tomto bode absolútne nechápem podstatu, keďže obidve sú rovnako hrubé a počet strán je totožný. Asi v tom bude nejaké vyššie presvedčenie, pretože slovenská verzia je o celých päť milimetrov vyššia. A to vám poviem, že na výške záleží, keď všetky vaše knihy sú do posledného milimetra na poličke zoradené podľa nej! nie som psychopat, iba knižný perfekcionista

3. Nie je biela ako biela a.k.a. farba strany
Nie je to biela! Naozaj! Keď si budete čítať anglické riadky, budete ich čítať na krémovom papieri. Úprimne sa mi tento páči viac, máte potom pocit, že čítate  postaršiu knihu s obsahom, ktorý je blízky mladej generácii. Taktiež nemám pri anglickej verzii chuť ilustrácie vymaľovávať, lebo túžba pri bielom papieri je veľmi veľká. just kidding

4. Máme ťažší papier?
Lebo inak si pridaných deväťdesiat gramov neviem vysvetliť.

5. Významová stránka
Keďže sa jedná o preklad, určite v porovnávaní týchto dvoch kníh musí hrať význam určitú úlohu. Bohužiaľ, zas sa tu črtá jedna z otázok, pri ktorých vám nemôžem povedať jasnú odpoveď. Nie, neviem vám povedať, ktorá je lepšia, pretože mi príde, akoby to boli dva úplne odlišné tituly. Pri každej knihe v cudzom jazyku sa to stáva, zvlášť, keď ide o angličtinu, kde má jedno slovo päťdesiat významov. Báseň si preložíte inak, použijete iné slová, také, ktoré sú vám bližšie a tým sa tie malé odstavčeky stanú zhmotnením vašich spomienok a skúseností, vlastne si ich skrášlite. To je úplne v poriadku, pretože ste neurobili nič zlé, je na vás, ktoré slová si vyberiete z tej pestrej škály možností. Čiže keď potom o pár mesiacov príde preklad a vy si ho prezriete, nemusíte mať rovnaký pocit ako pri originále. Možno sa vám bude zdať, že sú to dve odlišné knihy.
U mňa je slovenský preklad z významovej stránky hodnotený 50/50. Niektoré básne sú pre mňa lepšie ako v originále, no niektoré ma nezaujali vôbec. Krásnym príkladom je to, že v každej knihe mám označené úplne iné strany a nezhodujú sa. 

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Rozoberme si podstatu tejto knihy a vlastne, knihu celú. Niekto by totiž pomohol namietať, že používam výrazy ako "básne" a "poézia" úplne neoprávnene.

pretože
rozdeliť
jednu vetu
na sedem
riadkov
nie je
poézia.

-čo som sa dočítala na jednom blogu

Lebo naozaj nie je. V knihe sa nenachádzajú rýmy a samotná podstata riadkov môže byť braná ako výkriky mladej tínedžerky po prvom nevydarenom vzťahu. Avšak neurazte sa, ale takto môžete brať aj Eugena Onegina od A.S. Puškina či celosvetovo známe Vtáky v tŕní. Kaur si vyliala dušu a pomohlo jej to. Ako sa aj píše v jednej skoro poslednej "básni":

vaše umenie
nie je o tom koľkým ľudom
sa bude páčiť vaše dielo
vaše umenie
je o tom
či sa páči vášmu srdcu
či sa páči vašej duši
je o tom ako viete
byť k sebe úprimní
a nikdy
nesmiete
vymeniť úprimnosť
za túžbu zapáčiť sa

A ak sa vám kniha nepáči, tak asi nie ste na porozchodovú "poéziu".
Knihu si prezrite v kníhkupectve a ak sa vám náhodné tri strany budú páčiť, berte k pokladni. Ak nie, siahnite po inom autorovi. Mne sa kniha páčila. Hodnotím ju pozitívne, aj keď nie je pre každého. Umenie nie je o tom, zapáčiť sa.