Půlnoční modř

Veľa ľudí k čítaniu nehľadá ťažké romány, ktoré sa zložito čítajú, samozrejme, potom som tu ja a niektorí moji spolužiaci, ale niečo jednoduché, čo sa číta samo, takú „oddychovečku“. Stále sme pri tom istom a týmto titulom som už venovala dosť úvodov k recenziám, takže v krátkosti, oddychovka, pri ktorej konečnej zápletke sa budete trochu o hlavnú postavu obávať.

Anotácia:

Holandsko druhé poloviny 17. století. Výtvarně nadaná Catrijn se po smrti svého o dost staršího manžela vydává z rodné vesnice poblíž Alkmaaru žít do města, jak vždy toužila. Získá místo hospodyně u bohaté rodiny v Amsterdamu, kde v té době žije a tvoří i Rembrandt van Rijn. Catrijn je zde šťastná, záhy je však kvůli stínu z minulosti nucena dobré místo opustit a odejít až do vzdáleného Delftu. Přijme nabídku pracovat jako malířka v keramické dílně a podílí se na zrození věhlasné holandské fajánse. Najde tu blízké přátele, mezi jinými  i Jana Vermeera, a také svou životní lásku. Přicházejí však těžké časy.

V Delftu dojde k obrovskému výbuchu muničního skladu, který v roce 1654 zničil velkou část města. A vzápětí do příběhu razantně vstoupí morová rána, která ve stejném roce postihla většinu země a jež navždy změní i život Catrijn.

Simone van der Vlugt provádí svou hrdinku fascinujícím obdobím holandské historie, zlatým věkem 17. a počátku 18. století, kdy došlo k nebývalému rozmachu obchodu, vědy a umění. Nechává ji putovat napříč Holandskem, prožít skutečné historické události i potkat reálné postavy a prostřednictvím jejího lidsky silného příběhu vykresluje plastický obraz doby dávno minulé.

Ony vlastne tieto knihy nemôžu byť iné ako dobré alebo zlé, lebo priznajme si, keď je kniha veľmi pútavá a neodtrhnete sa od nej, no ku koncu všetci pomrú a vám sa jednoducho nepáči ako autor/autorka odflákol/la koniec, môžete hodnotiť knihu za zlú. Ak je príbeh príbeh pútavý, ale koniec ste si už v posledných dokázali predstaviť, môžete byť v pomykove čo si o nej myslieť, možno povedať eh, veľmi ma nezaujala. A ak ste vo vytržení, tak jednoducho spievate chvály a odporúčate ju všetkým vo svojom okolí, to je jasné.
Avšak, keď čítate oddychovečku, nečakáte od nej búrlivú zápletku, krv všade naokolo, či nečakaný teroristický útok. Očakávate uspokojujúci koniec a plynulý dej – veci, ktoré sú obsiahnuté v priemernom strhujúcom románe. Tým však nechcem napísať, že tento typ kníh je priemerný, vôbec nie, u neho pre mňa priemernosť neexistuje. Čítate tento typ preto, lebo nemáte náladu na niečo, pri čom sa musíte veľmi sústrediť. Všetci ich čítame a neočakávame od nich niečo extrémne strhujúce, no aj tak nás poteší, ak sa nám kniha nakoniec páči. Som rada, že aj toto je ten prípad.   

Začala by som o Delfskej keramike. Každému z nás to zrejme niečo hovorí – možno s prívlastkom stará, alebo niečo také má moja babka vo vitrínke. Pravdou je úplná pravda. Najväčší vzkvet mali tieto výrobky v 17. storočí, cez osemnáste storočie sa na ne vplyvom anglického porcelánu zanevrelo, no druhá polovica 19. storočia ich znovu oživila, avšak kvôli kríze druhej svetovej vojny sa tieto výrobky aj tak zbalili do krabíc a putovali na povalu.

Celý tento príbeh je zasadený do jej najväčšieho rozkvetu. Rozpráva príbeh mladej Catrijn, ktorá sa bohužiaľ nešťastne vydala a táto situácia sa s ňou vlečie celým príbehom. Minulosť ju stále doháňa a núti ju mať stály strach na pamäti. Preto odíde zo svojho rodného mesta, kde na ňu každý za jej chrbtom len ukazuje prstom, vždy chcela vidieť viac. Cestovanie a nové miesta sa prepletajú s románikom a veľkou túžbou maľovať, čo ju privedie až ku keramike. Páčil sa mi punc umenia, problémov 17. storočia, ale možno na mňa bolo románikov priveľa.

   

Prečítajte si príbeh prepletený láskou, zradou, polnočnou modrou a miestom, kde sa riskovanie zapísalo do histórie.