sobota 21. októbra 2017

Nebo na dosah

Veľa ľudí má naozaj veľký problém s jesenným obdobím roka, depresiami so začiatkom školského roka a tak a ako po každý rok si kladiem otázku prečo? 
Prečo je pre vás toto obdobie také nepríjemné, keď si ho môžete spríjemniť dobrou knihou pod dekou a s hrnčekom silného čierneho čaju?
Cítite v tom tú iróniu? Pretože sa stavím, že nikto z vás nemá čas teraz niečo čítať, teda samozrejme, ak ste študent, pretože, začiatok školského roka.
Ak si čas však nájdete, dnes vám odporučím jednu naozaj smutnú knihu, úplne skvelo sa hodiacu k celému jesennému počasiu.

Ale ešte tak pre poriadok, všetci sme čítali Dám ti aj slnko, však?

Sedemnásťročná Lennie je klarinetistka (vcelku dobrá), prezývajú ju John Lennon (nenávidí to), je posadnutá Búrlivými výšinami (prečítala ich 23-krát) a nedávno jej zomrela staršia sestra Bailey. Mala by smútiť a vyrovnávať sa so sestrinou smrťou, ona sa však zamiluje až po uši. A rovno do dvoch chalanov naraz. Toby je skejter a sestrin exfrajer, ktorý ako jediný chápe jej žiaľ. Joe je nový chalan na škole, plný elánu, schopný vytiahnuť ju zo zabehnutých koľají a katapultovať do nebies. Aby toho nebolo málo, Lennie sa do života pletie rodina: päťkrát rozvedený strýko a babka, ktorá kreslí podivné zelené ženy a pestuje afrodiziakálne ruže. Príbeh Lennie je totálne šialený a neopakovateľný, plný epických prešľapov a kolosálnych trapasov, tínedžerskej lásky i nepredstaviteľného smútku. Povinná jazda pre každú babu, čo sa už niekedy zamilovala až po uši a pre každú fanúšičku Greenovej Aljašky a Chboskyho Charlieho!




Smutná. Smutná. Prečo smutná?
Celá prvá polovica knihy je zoznamka. Zoznamka s utrpením. Lennie odhaľuje svoj každodenný boj o to, či vyhrá jej pocit absolútnej straty a pocitu utrpenia alebo strach, že sa nikdy nič nevráti do starých koľají a svet bude stále taký ponurý a prázdny. Ak by ste si mysleli, že sú riadky tejto knihy napísané nudne, detsky či až trápne, keďže ide samozrejme o knihu 15+, mýlite sa tým najviac možným spôsobom. Nemyslela som si, že vo mne táto kniha vyvolá až také emócie, lebo rozhodne na to nevyzerá. Ale páni, ľudia, tá kniha vás zožerie. A ak aj nie, tak sa do vás zažerie, v oboch prípadoch to znamená to isté.

"Toto je náš príbeh a takto ho rozprávame my." 


"...a pritom môžete svoj príbeh rozprávať, ako sa vám páči. 
Je to vaše sólo." 

Jandy Nelson vie perfektne vykresliť charaktery postáv, vie do nich vdýchnuť pravdivý a neprikrášlený život cez prekážky, popretkaný úsmevmi a slzami šťastia. Naozaj skvelá autorka dnešnej doby.



Páčilo sa mi celé prostredie v príbehu - väčšinou, keď si autor/ka vyberie hudbu ako objekt, kde sa bude postava nachádzať, celkom nepresne opisuje hudobné prostredie. Ale verte mi, nachádzam sa v ňom každý deň a napríklad taká Lennie opisuje účinkovanie v dychovom orchestri až nadmieru pravdivo. 😆
Avšak to sa netýka len hudby. Nelson nič v knihe neodflákla a aj pri tom najmenšom detaile máte pocit, že čítate niečo špeciálne a iné, čo zaujme vašu pozornosť, no nezašla do nechcených extrémov. Niektorí autori charaktery alebo prostredie preháňajú, to myslím naozaj a úprimne. Ak vám spisovateľ do postavy nahádže umelca, gaya, vášnivého chovateľa anduliek a politika v jednom, jednoducho to nedáva zmysel, lebo takéhoto človeka by ste na svete hľadali len s veľkými ťažkosťami. Tým nechcem povedať, že postavy nemajú byť jedinečné, vôbec nie, musia byť jedinečné! Ale každá iným spôsobom! Niektorá je úžasná svojou láskavosťou, iná zápalom pre odlišný štýl obliekania, tretia kreativitou ale aj chvíľkovou aroganciou, štvrtá môže mať plný byt kaktusov.. ale nie naraz. Pretože sa mi čoraz viac začína zdať, že autori robia svoje postavy čoraz divnejšie a nereálnejšie než je to možné a nerozmýšľajú, že ich celý príbeh môže byť jedinečný ako tá jedna postava. Jedna či dve divné záľuby, fajn. Ale nie, keď je jeden charakter rozmanitý ako všetci bohovia na Olympe. To je ako by ste všetkých ľudí z jedného paneláka vtesnali do jednej osoby. Yuk.

Spisovateľka sa s knihou vyhrala. To, čo malo byť odhalené odhalila v pravú chvíľu, to čo nechcela odhaliť nechala tajné a tak to má byť, do knihy vniesla skutočnú realistickosť života. Knihu si nepožičajte, kúpte si ju 🙂.

Za toto skvelé počítanie veľmi ďakujem vydavateľstvu Slovart a som im vďačná, že vydávajú takéto skvelé tituly. 
S láskou, AnkaLoves ~




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára