Musím sa priznať, na túto knihu som sa spomedzi mesiacov
máj-jún tešila najviac. Sľubované temno a strašidelno, veta dievča s tajomným darom dokáže ako
jediné zachrániť osadu v najstrašidelnejšom príbehu tohto roku, naozaj
úžasná obálka a pútavá rýmovačka na prebale ma navnadili tešiť sa.
Bohužiaľ, očakávania boli priveľké a celkový dojem primalý. Kliknite na zobraziť viac a ponorte sa do
čítania asi jedinej kriticko-negatívnej recenzie na tento titul!
Dievča s tajomným darom dokáže ako jediné zachrániť osadu pred
blížiacim sa nebezpečenstvom v najstrašidelnejšom duchárskom príbehu tohto
roku.
Alys mala sedem rokov, keď sa zjavili požieračky duší. Spolu s
ostatnými deťmi ju zachránili a zverili do rúk pobožným dedinčanom v neďalekej
osade. Po ôsmych rokoch života v strachu sa v Alys niečo zlomí. Cíti, že má
niečo spoločné s požieračkami duší, a možno aj s Netvorom, čo obýva okolité
lesy. No na duši ju ťaží zvláštny dar, o ktorom nemôže nikomu povedať -
okamžite by ju označili za bosorku a upálili. Mladé dievča však dychtí po
slobode. Po rodinnom nešťastí, sa ocitne uprostred toho najtemnejšieho lesa a
spomína na detské rýmovačky, ktoré ju varovali pred Netvorom. V lese jej ale
hrozí nebezpečenstvo nie len z temných zákutí... ale aj z hĺbky jej srdca i
duše. Ani Netvor, ani Alys totiž nie sú tým, za čo ich ostatní považujú.
Už po prečítaní obsahu tejto knihy si môžete hravo domyslieť
nasledujúcich 359 strán, situácie, ktoré nastanú a „nečakaný“ koniec. Nie je to
nič zložité, stačí ak pochopíte poslednú vetu obsahu „Ani Netvor, ani Alys totiž nie sú tým, za čo ich ostatní považujú.“ Pretože
podľa tohto nám jasne vyplýva, že Netvor bude dobrý starček a Alys zlý
tínedžer, čiže si vymenia už na pohľad rozdielne úlohy, ktoré im boli
pridelené.
Keď už sme pri tom konci, stále som čakala a dúfala, že autorka by všetkých šokovala nejakou nečakanou smrťou hlavnej postavy, napríklad pošmyknutím alebo umrznutím, pretože práve tento aspekt by u mňa vyvolal to tajomno, o ktorom všetci hovoria a vychvaľujú si ho, lebo neviem čo robím, či knihu zle čítam, ale pre mňa tam nič tajomné nebolo. Veď tam nie je ani moment, na strach! Bez srandy – ja som človek, ktorý sa panicky bojí o Nema vo filme Hľadá sa Nemo, hororom sa vyhýbam oblúkom a pri každom bafnutí uskočím, ale na týchto stránkach som nenašla pasáž, ktorá by vo mne vyvolala pocit strachu. Podľa môjho skromného úsudku za to môže autorkin zvláštny spôsob písania, ktorý je síce v mnohých ohľadoch dobrý a ľahko sa číta, no tým, že jej opisy sú pomerne krátke a nevykresľujú presnejšie detaily, stráca pre mňa príbeh na všetkej tajomnosti. Tak napríklad o samotnom Netvorovi sa dozvedáme o jeho strašidelnom vzhľade v celom znení asi jedenkrát, potom sú to iba skrátené verzie počula som šuchnutie kožených krídel, videla som stopy toho zvieraťa.. Keby autorka namiesto suchej informácie s jedným prídavným menom použila rozvité vety a viac prirovnaní, príbeh by hneď nabral väčšie grády. Týmto nechcem napísať, že prvotný opis je zlý, naopak, no páčilo by sa mi, keby autorka využila svoj potenciál a namiesto tých krátkych opisíkov zvolila iné slová, také, ktoré naozaj vyvolajú strach a budem sa po nich klepať ešte hodinu po prečítaní.
Keď už sme pri tom konci, stále som čakala a dúfala, že autorka by všetkých šokovala nejakou nečakanou smrťou hlavnej postavy, napríklad pošmyknutím alebo umrznutím, pretože práve tento aspekt by u mňa vyvolal to tajomno, o ktorom všetci hovoria a vychvaľujú si ho, lebo neviem čo robím, či knihu zle čítam, ale pre mňa tam nič tajomné nebolo. Veď tam nie je ani moment, na strach! Bez srandy – ja som človek, ktorý sa panicky bojí o Nema vo filme Hľadá sa Nemo, hororom sa vyhýbam oblúkom a pri každom bafnutí uskočím, ale na týchto stránkach som nenašla pasáž, ktorá by vo mne vyvolala pocit strachu. Podľa môjho skromného úsudku za to môže autorkin zvláštny spôsob písania, ktorý je síce v mnohých ohľadoch dobrý a ľahko sa číta, no tým, že jej opisy sú pomerne krátke a nevykresľujú presnejšie detaily, stráca pre mňa príbeh na všetkej tajomnosti. Tak napríklad o samotnom Netvorovi sa dozvedáme o jeho strašidelnom vzhľade v celom znení asi jedenkrát, potom sú to iba skrátené verzie počula som šuchnutie kožených krídel, videla som stopy toho zvieraťa.. Keby autorka namiesto suchej informácie s jedným prídavným menom použila rozvité vety a viac prirovnaní, príbeh by hneď nabral väčšie grády. Týmto nechcem napísať, že prvotný opis je zlý, naopak, no páčilo by sa mi, keby autorka využila svoj potenciál a namiesto tých krátkych opisíkov zvolila iné slová, také, ktoré naozaj vyvolajú strach a budem sa po nich klepať ešte hodinu po prečítaní.
Toto bola autorkina úplne prvá kniha a ja jej určite
fandím, aby napísala ďalšiu, ako to má aj v pláne, ale neviem, či
presne v tomto tajomne, rada by som si prečítala od nej iný žáner. Písať vie, jej vety sa čítajú ľahko, a aj
keď mám vo veľa veciach čo sa týka tento knihy negatívny postoj, myslím, že
menej náročného čitateľa zvyknutého na tento druh fantasy deja táto kniha uchváti.
Ja som asi viac na klasické diela, bez fantasy.
wow až mi idú zimomriavky po chrbte a to len z tohto článku! :O
OdpovedaťOdstrániťIvana xx
Truwoman PINK FB page
Nie. Vážne? :D
OdstrániťTy jo tohle ctou ted vsichni slovaci. Teda mozna i cesi ale nevim jak je to prrelozeny :D kayzdopadne me to zaujalo :)
OdpovedaťOdstrániťSa mi zdá, že to Slovart prekladal aj do češtiny, no nie som si istá. :/
OdstrániťVždy keď čítam tvoje príspevky cítim sa zle za to, že nečítam tak veľa, ako by som chcela :/ Pritom mám dosť času na čítanie, len sa nejako k tomu neviem dokopať :/
OdpovedaťOdstrániťIVANNA/IVANXNA.BLOGSPOT.SK
Určite nie, uznávam, že som obrovský knihomoľ ale.. necíť sa zle, verím, že si len musíš nájsť knihu, ktorá ťa bude naozaj baviť a čítanie pôjde raz dva :)
Odstrániť