Dubnová čarodejka

Zázrak "mŕtveho" tela, v ktorom svieti živý duch. Vrcholné dielo švédskeho realizmu.

Stručný dej
Desirée, nemé, úplne ochrnuté dievča, je odsúdené k doživotnému pobytu medzi štyrmi stenami nemocničnej izby. Jasná myseľ je tým jediným, čo v bezmocnom tele trýznenom spastickými zášklbmi ešte žije, čo v ňom ostalo neporušené. Aký môže byť život, čo sa odohráva iba v jej vlastnej hlave?
Tam vonku, tam niekde za stenami nemocnice, sú jej tri sestry. Christina, Margareta a Brigitta. O jej existencii, ale nemajú ani tušenia. Lekárka, fyzička- a prostitútka. Desirée začína rozplietať vlákna ich osudov. S iskrivou iróniou a štipkou čierneho humoru. Za dlhých nocí je robí spoločnosť Einstein, Hawking, Ginzburg... Aj keď len prostredníctvom ich kníh. Kŕmia jej nenásytný mozog.

Musím priznať, táto kniha ma veľmi nezaujala. Samotný nápad o tom, spojiť ochrnutie a nadmernú inteligenciu sa mi veľmi páčil, ale kniha vyústila až do takého "magického realizmu", ktorý mne nie je veľmi blízky. Keby som mala Majgull Axelssonovú prirovnať k nejakému autorovi, asi by som neuspela. Jej písanie je veľmi špecifické, čo považujem za plus, lebo pri čítaní neviete odhadnúť čo bude ďalej, a aj keď si tipnete, váš tip bude zlý. S tou špecifickosťou sa, ale aj nesie fakt, že autorka niektoré situácie veľmi rozpisuje a čitateľa preto niektoré pasáže až nebavia. Ja som túto knihu čítala veľmi, veľmi dlho, stále som ju odkladala a takýto efekt by podľa mňa kniha mať nemala. Čo sa mi ale naopak veľmi páčilo bolo to, že na začiatku každej kapitoly bola krátka báseň- zaujímavá a neznáma. Väzba tejto knihy je mäkká, takže celá jej hrúbka sú len strany a strany. Aj keď mám radšej pevné väzby, lebo toho viac vydržia, pri tejto knihe by bola "tá pravá pevná väzba" len na obtiaž, kedže takú hrubú knihu by asi nikto nechcel veľmi čítať.

Ty sama, nádherná, skvostná príroda, 

čo iného si než šperkami ovešaný troll,

čo požiera a vraždí vlastné plody,

podvedené tvojím krutým láskaním?

Si pre mňa hrob aj náhrobný kameň,

sfinga, ktorá strážiš bránu večnosti,

s labou leva a tvárou panenskou,

kráčaš s úšklebkom smrti a mlčíš...

Nuž, dobre! Udri teda, daj mi však vedieť,

prečo som tu bol a čo znamenal môj svet! 

-Per Daniel Amadeus Atterbom

Obálka
Pri žiadnej knihe toto nerobím, ale u tejto musím spraviť výnimku. Oceňujem krásne spracovanie obálky, aj výber farieb, je naozaj vidieť, že si s tým dal niekto prácu. Nadpis "Dubnová čarodejka" aj farebné motýliky sú na obálke mierne vystúpené, čo robí na mňa mierny dojem 3D. Obálka sa mi veľmi páči a môžem povedať, že je jedna z najkrajších, čo zatiaľ doma vlastním. :)

Za knihu ďakujem vydavateľstvu Metafora.