Zamyslieť sa nad dospelosťou

Mám pocit, že keď je leto, všetci sa zrazu rozhodnú robiť niečo šialené, iné, vyvedené z miery. No keď je nový rok, jar, jeseň, všetci opäť zalezú do svojej ulity. Že by chceli dospieť?

Celkom nedávno som čítala knižôčku Malý princ, o ktorej som ani netušila, že môže mať toľko potenciálu v tých pekných riadkoch. Keď som sa pýtala mojej mamy, čo na toto dielko hovorí, povedala: "Pekná, ale veľmi smutná knižka." Ja na ňu: "Čože?! Smutná? Veď skončila krásne, si veľmi dospelá." A vážne, nechováme sa aj my, veľmi dospelo?
Nemusí to byť len názorom na knihu, o ktorej máme "detskú" mienku. Môže to byť spôsobom módy, či internetu. Ide o vnímanie sveta okolo nás a o to, ako sa prezentujeme. Poznám jedného človeka, presnejšie dievča, 12 y.o. a jej fotky na facebooku, hm.. Netuším, aké slušné slovo by ich mohlo špecifikovať. Týmto nechcem narážať na dievčatá, ktoré z seba robia to a to.. Na ich prezentáciu, či spôsob fotenia fotiek. Len chcem zdôrazniť, že sa chcú podobať na niečo, čo nie sú. Kde sme to len počuli? Nechcú byť náhodou veľmi dospelé?

Prečo to každého k tomuto výrazu tak veľmi ťahá? Byť dospelý, samostatný? No nie je lepšie byť celý rok trošku, povedzme, menej dospelý?! Samozrejme, ak je vám 20+, tak tento článok radšej ignorujte..