Neberte ma zle, ale aj tak sa to stane..

Ľudia. Bytosti z mäsa a kostí. Z krvi a žlče. S emóciami a niekedy s nevysvetliteľnými pocitmi. S túžbou niečo dokázať. Zapísať sa do dejín. A vyčnievať.

Nech už Zem a ľudí stvoril ktokoľvek, alebo čokoľvek, nikdy som nechápala jeho pravý úmysel. Chcel vytvoriť niečo, čo bude dýchať, pomáhať, starať sa a milovať? Lebo ak áno, nepodarilo sa mu to. Namiesto toho má ľudí, ktorý chodia bez duše, čítajú knihy, ktoré sa im vôbec nepáčia, spájajú svoje osudy nevedome s osudmi iných a kupujú si veci, aby ohúrili tých, ktorých vlastne ani nemajú radi. To je realita a budúcnosť dnešného sveta. Mať to, čo nie je potrebné, vnímať to, čo je nepodstatné, vykladať úsilie na to, čo sa nikdy nedosiahne . Na čo to všetko? Veď aj tak všetci raz zomrieme. Po tom dni už si nikto nebude pamätať, že ste si dávali ako záložku vzorček parfému, alebo ani to, že za každou vašou jazvou na kolene sa ukrýva dobrodružný príbeh. Nikto si už v tej chvíli nespomenie na vašeho kamaráta z dectva, ktorého zabudol pozvať na pohreb. Spomienky.

To je vo vašej  hlave. Všetko to cítenie, radosť, plač, smútok, všetko sa to deje z nejakého dôvodu. Nie je to len tak, že naši v hokeji stále prehrávajú, alebo ani to, že čítate knihu od zadu. Správne, môžno nejaké veci nemožno ovplyvniť, no nie je nemožné im taktiež zabrániť. No, ale vy to neurobíte. Strach. Strach z prehry. Možno sa bojíte požičať si knihu s mierne kontroverzným názvom V znamení hovna v knižnici, alebo máte strach z toho, že vám neodpovie spolupráca na email. Je to jedno v akej je podobe, vždy ten strach budete mať v sebe, aj keď možno zbytočne. Bojíte sa okolia, nadávok a posmievania? Bojíte sa ľudí, ktorý vám nie sú blízki, pijú vám krv? Prečo? Vy sa im neviete postaviť? Presadiť si svoj názor? Vzbudiť rešpekt? Zobrať veci do vlastných rúk a mať plné právo s nimi zatočiť?

Vy ako nemáte právo žiť podľa vašich predstáv? 

Prečo by sme sa jednoducho nemohli všetci mať radi? Ja viem prečo. Lebo v nebi pretvárky netolerujú.