Drž ma, keď padám

Milá pani Varáčková!

Píšem Vám dnes z dôvodu publikovania Vašej novej knihy vo vydavateľstve Slovart, Drž ma keď padám. Chcela by som sa Vás všeličo popýtať a vyjadriť na tento titul svoj názor, ak smiem a viete, pre Vás takú spätnú väzbu.

Anotácia,
/Láska, rodina, priatelia. Niekedy je ťažké rozhodnúť sa správne... a tie správne rozhodnutia si vyžadujú najviac odvahy. Kaťa, Zuzka a Ondro majú už iba otca, no toho v lotérii isto nevyhrali. Ani ako cenu útechy. Pre pijana, gamblera a klamára sú jeho deti na najposlednejšom mieste. Ondro sa s Kaťou snažia, aby malej Zuzke zabezpečili aspoň nutný základ na prežitie, kým pred učiteľmi a sociálkou zahmlievajú, čo sa doma deje. Otcov teror sa zhorší, keď sa na scéne objaví Katin nový objav. Z problémov ich dokáže dostať len pravda. Krutá, bolestivá... ale pravda. Na to však nemá odvahu ani jeden zo súrodencov. Alebo áno? Tento román je kruto realistickou výpoveďou o životoch tínedžerov a ich súrodencoch. Výpoveďou o dobe, v ktorej žijeme, no zakrývame si pred ňou oči. Lebo pozerať sa na svet cez ružové okuliare je naozaj ľahké. To však neplatí pre romány Mirky Varáčkovej./

sa mi naozaj veľmi páčila. Teda, neviem, či je v tomto prípade slovo páčila na mieste, no popis ma zaujal až k prečítaniu knihy. Mám Vás ako autorku veľmi rada, Grafitové dievča bolo naozajstný skvost, čo sa týka slovenskej literatúry pre mladých, preto som s veľkými očakávaniami brala do rúk aj tento titul. Nechcem Vás sklamať, ale Grafitové dievča sa mi páčilo viac.

Celé to začalo mojim rutinným listovaním knihy hneď ako mi príde balíček domov – obzriem si prebal knihy, v tomto prípade výroky ohúrených čitateľov ohľadne Vašich kníh, prelistujem stručne obsah, až sa dostanem ku koncu a poďakovaniam. Pri Vašej knihe som však narazila na určitú zvláštnosť, na konci knihy sú napísané tri vety: „P.S.: FUNCFACT: Kaťa bola aká rýchlovka. Mirka ju rýchlo napísala, Erik rýchlo prečítal. Potom už len musela dozrieť vo vydavateľstve a počkať, kým vyjde Táňa. J“
Zostala som veľmi zarazená, lebo som toho názoru, že autor pri písaní knihy do nej vloží kus seba a to mu aj nejaký čas trvá, dokým si to všetko dobre premyslí, aby mal dej hlavu a pätu a snáď niekedy aj skryté posolstvo. Pri tomto prípade mi však príde, ako keby bola Kaťa napísaná len ako „niečo naviac“ alebo a prepáčte ak sa mýlim a hádžte do mňa slimáky ak to tak nevyzerá, pre peňažný zisk. Lebo, čo si budeme nahovárať, dej sa dosť podobá Grafitovému dievčaťu – otec/matka pijan a dieťa, ktoré sa snaží zarobiť si aspoň na aký-taký prežitý zajtrajšok. Obidve diela majú samozrejme iné vedľajšie postavy a dej. Veľmi ťažko sa mi niekedy hľadá zámer autora, pretože aj v tomto prípade je možné, že ste chceli ukázať dve strany tej naoko istej zápletky alebo Vám prosto napadli dve hrdinky s podobným osudom a život ste chceli vdýchnuť obom. Potom by boli moje prvotné pohnútky nesprávne.

Druhou vecou by bol úplný záver. Ten mi prišiel ako skutočná realita a naozaj ako možné skončenie jednej životnej etapy každého s podobnými rodinnými problémami. Kruté, smutné – ale pravdivé.
Čo mi však furt hlava neberie je spôsob, akým Ondro zarábal pre rodinu na život. V dnešnej dobe je možné všetko a určite aj táto alternatíva, no aspoň u mňa táto „cesta jednej postavy“ do príbehu veľmi nepasovala, keďže celý dej je smutný, popreplietaný zriedkavými peknými chvíľami a táto situácia, keď Kaťa odhalí, čo Ondro vlastne robí, mi prišla viac vtipná, než jedna z tých, pri ktorých by som potrebovala štvrtý balík vreckoviek. Po tomto úseku už som knihu trochu prestala brať vážne.

Ak by som si mala vybrať, ktorá časť sa mi páčila najviac, tak asi začiatok J

Prajem Vám všetko dobré a nech je Vaša budúca kniha rovnako dobrá ako Grafitové dievča a trochu iná ako Drž ma, keď padám J

AnkaLoves ~